Čierna Hora: Divoká krása II. – Tivat, živé mesto zálivu

Letné čítanie vám prináša:

Tivat leží v rovnomennej (Tivatský záliv) časti zálivu Kotorskej boky a má 11 000 obyvateľov. Vďaka vybudovanej infraštruktúre, hlavne medzinárodnému letisku je významným turistickým letoviskom s množstvom hotelov a malých kostolíkov. Mestečko je obklopené bujnou vegetáciou od paliem, oleandrov, cez kaktusy, až po husté krovinaté porasty a zmiešané lesy. Okolie dotvára mohutné Dinárske pohorie z jednej strany a záliv zo strany druhej.

Príchod do raja?

Po príchode na miesto nášho ubytovania sme boli síce trochu unavení, no plní očakávania, čo nám mesto, tak veľmi v katalógoch cestovných kancelárií preferované, ponúkne. Na úvod nás privítal veľmi milí personál hotela a poviem vám, že aj dosť pekný, teda aspoň  jeho ženská časť. Privítali nás pozdravom: „Dobro došli“ známym aj zo susedného Chorvátska. Po ubytovaní a krátkom oddýchnutí  na izbe sme sa vybrali na pobrežie zálivu. Bol to mierny šok, na ktorí sme však boli cestovkou vopred upozornení. Celé pobrežie pri hoteli bolo totiž lemované škaredými sivými betónovými panelmi, na ktorých vylihovali dovolenkári aj miestni obyvatelia. Nám sa tu ležať nechcelo, a preto sme sa po nábreží vybrali smerom do centra.

Mediteránske mestečko

Už o pár desiatok metrov ďalej sivé paneli vystriedala pekná kamenistá pláž, na ktorej sme našli mnoho krásnych mušlí. Keď už sme mali plné vrecká, naša cesta pokračovala ďalej. Tesne pri centre mesta sme prechádzali parkom, ktorý nás zaujal početnými cudzokrajnými rastlinami. Ako sme sa neskôr dočítali, priviezli ich námorníci z tropických krajín.  Tivat je prístavným mestom. Je to cítiť na každom kroku. Nájdete tu vojenskú námornú základňu, pozostatky prístavnej obrannej architektúry, malé rybárske člnky lemujúce pobrežie, ako aj veľké výletné lode či luxusné jachty prevažne ruských milionárov. A práve vplyv Rusov na mesto je badateľný všade. Miestami sme mali pocit, že ruština je materinský jazyk Čiernohorcov. No vráťme sa späť k mestu. Centrum je vlastne jedna obrovská promenáda plná lavičiek na sedenie obklopená bielymi hotelmi v mediteránskom štýle. Každých pár metrov sa nachádzajú stánky zo suvenírmi a občerstvením. Samozrejmosťou sú aj reštaurácie, ktoré sú buď súčasťou prízemí hotelov alebo sa doslova vlnia na mori v pristavených a prerobených lodiach.

Do mesta sme došli podvečer ešte za svetla. Z takzvaného rušného centra tu nebolo nič. Ulice boli viac menej prázdne, jediné čoho tu bolo naozaj dosť, boli psi. Také množstvo túlavých psov, no veľmi milých, sme ešte nevideli. Nikoho neobťažovali, dokonca by sme povedali, že dotvárali miestny kolorit. Rozhodli sme sa teda počkať, trošku sklamaní z „prázdnych“ ulíc, aspoň na západ slnka. A povieme vám, stálo to zato! Atmosféra zapadajúcej oranžovožltej ohnivej gule pri mori bola neopísateľná. Keď sme sa precitli, pre našinca z nevídaného pohľadu, neverili sme vlastným očiam. Ako švihnutím prútika sa celá promenáda zaplnila neuveriteľným množstvom ľudí, ako keby tu dávali niečo zadarmo. Mestečko ožilo hudbou, vôňami a veľmi príjemnou atmosférou. Butiky boli rozsvietené jagajúcimi žiarovkami a lákali, či priam vyzývali dovolenkárov k nakupovaniu. My sme odolali a radšej sme dali prednosť posedeniu v miestnom bare.

Na záver mi nedá nespomenúť ešte dva postrehy z cesty do centra mesta. Ak by sme chceli využiť miestnu dopravu, museli by sme nájsť zastávky, ktoré fungujú na znamenie. Nepodarilo sa!  Teda až na jednu. Bola ňou „autobusová stanica“, ktorá sa pre nás stala akýmsi východiskovým bodom pre výlety do okolia. Druhou dopravnou zaujímavosťou bolo trúbenie áut. Pri strete dvoch obchádzajúcich sa áut vodiči na seba vždy zatrúbili na pozdrav a tento nezvyčajný počin konali aj na tých najrušnejších križovatkách. Bolo to miestami až komické, no pre nás to znamenalo jedinečný akustický zážitok.

V najbližšom pokračovaní nášho seriálu navštívime klenot Kotorskej boky, mesto Kotor  so všadeprítomným stredovekým nádychom, ktoré je zapísane aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva  UNESCO.

GPS: 42°25'45.3"N 18°41'50.2"E (Tivat)

Text a foto: Oskár Mažgút