Čierna Hora: Divoká krása VI. – Plavi Horizont, čarokrásna zátoka
Letné čítanie vám prináša:
Približne v polovici cesty z mestečka Tivat do mesta Budva, na polostrove Luštica, ktorý oddeľuje Kotorskú boku od otvoreného mora, sa nachádza krásna a na tunajšie pomery nevšedná pláž rozprestierajúca sa na pobreží v dĺžke 300 metrov. Prečo nevšedná? No predsa kvôli piesku. Už sme si zvykli, že Čierna Hora resp. väčšina letovísk Jadranu, má pláže z jemného či viac hrubozrnného štrku rôznych farieb. Aj preto pre nás bolo príjemným prekvapením navštíviť toto miesto, vyzuť sa z našej bežnej obuvi a len tak sa naboso poprechádzať po bielom piesku, ktorý sa veľmi príjemne pretláčal pomedzi prsty. No nevšedným sa pre nás stalo toto miesto aj vďaka panenskej prírode.
Objavenie raja
Úplnou náhodou sme objavili tento kúsok Čiernohorského raja. Pri ceste z Budvy , o ktorej sme si rozprávali v minulej časti, sme v jednej z mnohých zákrut zahliadli v strmej „prepadline“ akúsi zátoku obsiatu krikľavo oranžovými slnečníkmi. Po príchode do hotela nám to nedalo a pozreli sme sa do mapy a bedekra. Zistili sme, že naša „objavená“ zátoka je vlastne rezort určený na masovú turistiku. Bol vybudovaný pred 40 rokmi a hojnými návštevníkmi boli aj odborárske skupiny z Československa, neskôr tu v deväťdesiatych rokoch prebiehali ozdravné pobyty detí z Českej a Slovenskej republiky. Na konci nášho čítania odznela aj informácia o vhodnosti areálu pre rodiny z deťmi vďaka pozvoľnému klesaniu dna. Nebolo nám viac treba a hneď na druhý deň sme vyrazili k tomuto cieľu „masovej turistiky“.
Po príchode na toľko ospevované miesto nás hneď trochu zamrazilo. Bolo to vďaka socialistickej polo alebo miestami až úplne rozpadnutej architektúre. Po „krásnych“ paneloch sme zišli z cesty až ku pláži. Cestou sme po pravej strane mohli „obdivovať“ úplne rozpadnutý karavánový kemp a keď sme očkom mrkli vľavo videli sme ošarpané hotely. No verte, že tento vstup bol len malou škvrnou tohto nevšedného a inak mimoriadne atraktívneho miesta. Ako som už hovoril, po príchode na pláž nás čakal iný svet. Všade navôkol boli slnečníky, sprchy a stánky s občerstvením. More bolo krištáľovo čisté a tyrkysovo modré. Vďaka bielemu piesku, ktorý sem doviezli na tatrovkách, ako sme sa dozvedeli, bolo krásne vidieť dno. Vo vode siahajúcej iba po pás sa mori dalo prejsť od brehu aj viac ako 250 metrov. Takže tí, čo si chceli zaplávať, sa skôr spiekli od slnka, ako by si zašportovali plávaním.
Výlet
My sme sa vybrali popri brehu a oplatilo sa. Cez priezračnú vodu sme kúsok od brehu videli fascinujúci podmorský svet na čele s rybkami, krabmi a morskými ježkami. Našťastie nik z nás sa bližšie s posledne menovanými nemusel zoznamovať ;-). Keď nás už, prepáčte za výraz, more nebavilo, navštívili sme, ako je pre nás Slovákov zvykom, bufet. Dodnes nezabudnem na tú vynikajúcu chuť megapalaciniek. Mňam. Po príjemnom obede naše kroky smerovali k objavovaniu tunajších krás. Všimli sme si, že poza pláž vedie úzky chodník, a tak sme sa po ňom vydali. Cestu lemovali husté stromy a kroviny. Pri z nich sme sa jednoducho museli zastaviť. Prenikavý zvuk cikád nás proste ohúril. Umocňoval v nás príjemný pocit. Po tejto krátke zastávke sme sa, ani neviem ako, dostali na mohutné skalnaté pobrežie otvoreného mora. Vápencové skaly boli „ohlodané“ vlnobitím. V skalných štrbinách boli schránky lastúr. Po ich zozbieraní sme si na chvíľu sadli na slnkom zohriate skaly a v tichosti sme pozorovali široký morský horizont. Zrazu sme pochopili názov tohto letoviska - Plavi Horizont. Ani sa nám nechcelo odísť, ale všetko pekné sa raz skončí, a tak sme sa aj my pohľadom ešte raz rozlúčili s týmto krásnym kútom Čiernej hory a vydali sa na cestu späť.
Kým sme čakali na autobus, vypočuli sme si rozhovor, že aj miestnej architektúre svitá na lepšie časy. Vďaka pripravovaným investíciám by mali zmiznúť staré budovy a na ich mieste by mali vzniknúť nové moderné, no v súlade s prírodou, ktoré by toto miesto dostali na špičku turistických destinácií sveta. Dúfame, že sa to podarí a zároveň výstavba neporuší kolorit dodnes zachovanej divokej prírody.
Na záver už len pár slov. Čierna Hora je krajina plná kontrastov. Je divoká a nespútaná na jednej strane, no na strane druhej je priateľská a dýcha históriou. Spolu sme navštívili len zlomok toho, čo ponúka. Pokiaľ budete uvažovať o jej návšteve, určite neváhajte a skúste spoznať nepoznané, navštíviť nenavštívené a zažiť nevídané.
GPS: 42°23'09.0"N 18°40'57.9"E
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Čierna Hora: Divoká krása I. – Dlhá cesta
Čierna Hora: Durmitor- najobľúbenejší národný park tejto krajiny
SR: Cestovanie s geológom
Čierna Hora: Divoká krása II. – Tivat, živé mesto zálivu
Čierna Hora: Divoká krása III. – Kotor, stredoveký klenot
Čierna Hora: Divoká krása IV. – Perast, nebojácne mestečko
Čierna Hora: Divoká krása V. – Budva, hlavné mesto turistického ruchu
Čierna Hora: úchvatná dovolenka na horách aj pri mori
Súvisiaca fotogaléria
Čierna Hora: Divoká a nespútaná krajina II.
Čierna Hora: Divoká a nespútaná krajina I.
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.