ČR, Praha: Trmalova vila – dielo architekta Kotěru – VIDEO

Pre väčšinu ľudí zostává meno Františka Trmala takmer neznáme. V období, kedy ale vtedajší zemský školský inšpektor pracoval, ho poznali snáď všetci. Vzdelanie malo v tej dobe inú váhu, rovnako tak aj ľudia, ktorí sa školstvom zaoberali. Trmal začínal ako kantor v školách v Nymburku. Mal nadanie a tiež šťastie, že si ho obľúbili na dôležitých miestach. Keď ho povýšili, presťahoval sa aj so svojou rodinou bližšie k Prahe, do Strašnic. Strašnice sa k Prahe pripojili až roku 1922, takže v časoch, keď sa tam Trmal sťahoval, to bola dedina, aj so železničnou prípojkou a víziou akéhosi pražského predmestia. Okolo miesta Trmalovej vily v tej dobe vznikala nová záhradná štvrť.

Vidiek v pražských Strašniciach

Trmalovu vilu vystaval Kotěra ako vidiecke sídlo. Z každej svetovej strany sa dá vidieť inak – raz ako alpská chata, inokedy ako anglický dom a dvakrát tak či onak. Zo všetkých vil, ktoré Kotěra postavil alebo len navrhol, je tá v Strašniciach najmenšia, ale zároveň najrustikálnejšia. V starej strašnickej zástavbe pôsobí výnimočne, prehliadnuť sa skutočne nedá už vďaka neobvyklému farebnému ladeniu ornamentov, ktoré ju zdobia ako zvonku, tak aj zvnútra.

Toto obydlie pôsobí trochu „mrázikovsky“. Vila alebo chalupa? Presne také spojenie Kotěra plánoval. Vidiecke sídlo so všetkými prvkami viktoriánskej vidieckej architektúry. Typický rodinný domček, kam sa všetci členovia domácnosti vošli len ťažko, táto vila teda rozhodne nie je. Kotěra počítal s reprezentatívnymi priestormi, salónikom a pracovňou, ktoré umiestnil na prízemie. Dole, hneď vedľa vchodu, bývala tiež kuchyňa s malým priestorom pre gazdinú. Dnes táto miestnosť slúži ako predajňa kníh.

Kotěrova dômyselnosť v každom centimetri

Súkromie a práca je prísne oddelené schodiskovou halou. Drevené schody, vyrezávané zábradlie, vidiecke ornamenty a nad tým všetkým luster, ktorý ale pôvodne nebol súčasťou haly tohto domu. Aj secesne tepaný luster je dielom Jana Kotěru, rovnako ako nábytok dole v pracovni alebo hore v spálni, jedinej miestnosti na hornom poschodí určenej na prehliadky. Nábytok, ktorým je vybavená, patrí do tzv. bieleho obdobia Kotěrovej nábytkárskej tvorby.

Zaujímavosťou je aj oblek, ktorý visí na dverách. Spolu s topánkami je typickým predstaviteľom Kotěrovej módy. Avšak ide len o repliku vytvorenú na zákazku podľa fotografie slávneho architekta, ktorá je vystavená na nočnom stolíku. Biely nábytok vystavený v Trmalovej vile pochádza zo série Kotěrových prác pre statkára Matyáša, majiteľa textilky v Dobruške, ale hlavne jeho priateľa.

Zo spálne sa vchádza na priestornú terasu, ktorá má dômyselne vyriešený každý centimeter priestoru. Na štíte nad ňou je napísané: „Pravdu sobě huďme, dobří spolu buďme“ (Pravdu si huďme, dobrí spolu buďme). Na východnom štíte je ďalší nápis, podstatne známejší: „Hosta chlebem, solí, nezdvořáka holí“ (Hosťa chlebom, soľou, nevychovanca palicou). O nápisy na Kotěrových projetkoch sa staral John Ruskin, zakladateľ hnutia Art and Crafts.

Z terasy sú, aj keď pod snehom, viditeľné cestičky vedúce záhradou.Aj tá je podobne ako dom rozdelená do niekoľkých zón. Terasa ponúka pohľad do reprezentatívnej zóny . Z prízemia sa tam kedysi vchádzalo hlbokou verandou, ktorá bola neskôr zamurovaná a premenená na zimnú záhradu. Altánok patrí do relaxačnej zóny a chlievik s kôlňou slúžil ako technické zázemie záhrady.

Kto vlastne bol Jan Kotěra?

Príbeh inšpektora Františka Trmalu ďaleko predstihlo dielo architekta jeho domu, respektíve vily, Jana Kotěru – verného priateľa staviteľa Slovinca Josipa Plečnika. To Kotěra, neoblomne presvedčený o jeho nadaní, mu pootvoril dvere k úspešnej tvorbe v Čechách. Už v 27 rokoch sa stal Kotěra profesorom na Umelecko-priemyselnej škole a vďaka svojej mladosti sa dostával do neustálych konfliktov s ostatnými kolegami. Svojich žiakov vychovával v individualitách, nenútil im svoje nápady, ale naopak nechával ich fantáziu voľne prúdiť. Jedným z jeho študentov bol aj Josef Gočár.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková