ČR, Praha, Dolní Chabry: mystéria kostola Sťatia Jána Krstiteľa - VIDEO

Rozruch okolo svojho bytia tento malý kostolík z 12. storočia zaručene vyvolala v histórii už mnohokrát, naposledy sa lavína záujmu o neho strhla v 70. rokoch, kedy archeológovia pred jeho nutnou rekonštrukciou odhalili mnohé tajomstvá. Pod podlahou kostola sa totiž ukrývali základy troch starších sakrálnych stavieb. Jedna z nich bola rotunda neobvyklých rozmerov, priemer lode až 12,8 metra by túto stavbu zaraďoval na pomyselné druhé miesto za svätovítsku kaplnku na Pražskom hrade. Rotunda bola navyše vydláždená dlaždicami s rôznymi motívmi, od prírodných po biblické.

Nikto takýto objav v kostole vidieckeho charakteru nečakal, o to menej, že charakter zvyškov prvej stavby spoľahlivo ukazuje na 10. storočie a nepriamo aj na fakt, že v tej dobe neboli Dolní Chabry nejakou nevýznamnou vieskou, ale skôr naopak na to, že už vtedy mali svoje výsadné postavenie.  

Lenže to sú len špekulácie, do ktorých sa archeológom moc nechce, pokiaľ v rukách nedržia nálezy, ktoré by tieto dohady potvrdzovali. Prieskum okolitej krajiny je naplánovaný až na budúci rok a tak sa možno dočkáme ďalších, nových skutočností, ktoré pomôžu poskladať túto historicky cennú mozaiku.

Odkrytie základov starších kostolov, ale nebolo jedinou záhadou Dolních Chabier. Aj náhodné odkrytie románskych malieb na múroch, ale hlavne v apside kostola, často zrovnávaných s tými v bazilike svätého Jiří na Pražskom hrade, vyvolalo vo svete historikov umenia hotový poplach.

Tajomný nápis a príbeh chaberských zvonov

Tiež tajomný nápis na vonkajšej strane kostola dal bádateľom zabrať. Roky nemohli rozlúštiť, čo je tam gotickým písmom napísané. V duchu si priali, aby to bolo niečo, prostredníctvom čoho by našli odpoveď na mnohé svoje nezodpovedané otázky. Dočkali sa rozlúštenia, ich prianie sa ale nesplnilo. Na nárožnom kameni sa píše: „Keď sa nemodlí srdce, tak sa jazyk namáha zbytočne.“ Nápis sa dá podľa typu písma datovať do 15. storočia.  

V bezprostrednej blízkosti kostola stojí drevená podmurovaná zvonica s dvoma zvonmi. Priestor je tam ale pre tri. Menší zvon, ktorý má na plášti reliéf Jána Krstiteľa je z roku 1843, väčší zvon je z roku 1870. Vtedy muselo byť pôvodné dielo významného zvonára Antonína Josefa Schonfedta z roku 1695 preliate, zrejme preto, že zvon pukol. Súčasná podoba zvonu, práca jednej z mála zvonárok Anny Bellmannovej, je popísaná červenou – vojnovou farbou. „C/ DOLNÍ CHABRY/PRAHA VENKOV/PRAHA ZÁDUŠ“. Písmeno C odpovedá kategórii historicky hodnotných pamiatok.

Vo vojnovom období sa zvony zvesovali, aby mohli byť pretavené na niečo, čo bude dôležitejšie pre boj. Keď si pre chaberské zvony roku 1917 prišli po prvýkrát, omylom vzali iba malý umieračik z veže kostola a dva vo zvonici šťastnou náhodou zostali na svojom mieste. Druhá svetová vojna už bola dôslednejšia, roku 1942 boli zvony zvesené a odvezené. Ďalšia, už takmer nepochopiteľná náhoda, ale viedla k tomu, že sa oba chaberské zvony po vojne našli na pražskej Štvanici a s radosťou všetkých boli znovu umiestnené na svoje pôvodné miesto.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková