Varšava
Varšava novo vznikla pod rukami svojho národa, ktorý po druhej svetovej vojne vložil do obnovy svojho hlavného mesta nespočetne hodín práce. Za to, že je jej nová podoba tak verná originálu, vďačí Varšava aj talianskemu maliarovi Canalettovi. Ten bol síce v tej dobe už po smrti, avšak jeho 57 pohľadov na mesto poslúžilo ako stavebný nákres. Úsilie Poliakov bolo odmenené tým, že celé znovuobnovené historické centrum mesta bolo v roku 1980 zapísané na zoznam UNESCO. Dnešná Varšava je trochu hektická, ale moderná. Miestni ľudia vzhliadajú k Západu. „ Ex orient lux, ex occident luxus“, tak znie porekadlo, za ktoré Varšava vďačí humoristovi Stanislavovi Jerzymu Lecovi. Zmienené konštatovanie platí aj pre architektúru. Množstvo architektov z Talianska, Francúzska a Nemecka, ktorí v meste pôsobili po vyhlásení Varšavy kráľovskou metropolou v roku 1596, vytvorili spolu s poľskými stavebnými majstrami rezidenčné mesto, ktorého cieľom bol pokrok.
Hlavné námestie v Starom meste vždy predstavovalo centrum Varšavy. Práve na tomto námestí, ktoré lemujú krásne meštiacke domy, sa dnes schádzajú ľudia v kaviarňach, nechávajú sa tu portrétovať alebo sa odtiaľto vydávajú na prehliadku mesta v jednom z kočiarov. Na Zámockom námestí potom obdivujú Žigmundov stĺp, svetský pomník, ktorý tomuto mestu s mnohými sochami Panny Márie dodáva kozmopolitnejší ráz. Tiež kráľovský zámok s prekrásnymi mramorovými sálami prispel k pokroku, keď v ňom roku 1791 bola stvrdená poľská ústava, druhá demokratická ústava na svete. K návšteve lákajú tiež univerzita a opera, predovšetkým ale palác Ostrogského, v ktorom sa nachádza Chopinovo múzeum. Srdce skladateľa, ktorý zomrel v Paríži, bolo roku 1850 prevezené do Varšavy a teraz je zamurované v jednom stĺpe v kostole sv. Kríža.
Najväčší poľský skladateľ Fryderik Chopin sa narodil v 35 km vzdialenej dedine Zelazowa a pred svojou emigráciou žil dlhú dobu vo Varšave. Tu tiež, v parku Lazienski, nájdeme jeho pomník. Táto dvorná záhrada s rybníkom, divadlom a palácom je jedným z mnohých parkov, v ktorých si človek môže vychutnávať všetky letné radovánky. Ďalšími takými parkmi sú napríklad Saská záhrada alebo okolie zámku Belveder. Tichým miestom je pamätník postavený Židom, ktorí prišli o život počas povstania v miestnom ghette.
Takmer jedna tretina obyvateľov Varšavy pred druhou svetovou vojnou boli Židia. V štvrti Praga sa návštevníkovi ukáže úplne iná Varšava. Toto predmestie žilo kedysi v tieni historického stredu mesta. Pretože nebolo za vojny úplne zničené, predstavuje dnes krehkú idylu, ale je tiež dynamickou mestskou štvrťou. Nachádza sa tu najväčšia mestská tržnica a sú tu aj reštaurácie, kde sa servírujú tie najlepšie pokrmy poľskej kuchyne. Z Pragy sa tiež návštevníkom ponúka najkrajší výhľad na historické centrum mesta. Nakoniec sa ale predsa len človek vráti po moste cez Vislu späť do rušnej Varšavy s jej elegantnými nákupnými triedami, noblesnými hotelmi a umeleckou scénou, ktorá láka návštevníkov svojimi netradičnými galériami. Na triedu Nowy Swiat sa so znovuotvorením Café Blikle vrátila legenda, v ktorej si na vynikajúcom kaprovi pochutnávala i Elizabeth Taylor. Ale do Blikle sa nechodí len kvôli kaprovi. Táto kaviareň je tiež symbolom toho, že si Varšava váži svoju históriu a napriek tomu vášnivo miluje všetko nové.
Text: Denisa Arvajová, Toulky světem
Foto: picasaweb.com - shmuel, wikipedia.com - Janusz Jurzyk, sfu, Goto, DocentX
Diskusia k článku (0) |