Ukrajina: Kyjev - Michajlovský Zlatovrchý chrám - dominanta pravoslávnej cirkvi

V roku 1108 vnuk Jaroslava Múdreho – Svätopluk Iziaslavič založil v Kyjeve na mieste starého Dmitrijevského kláštora Michajlovský kláštor (Michajlivskyj Zolotoverchnyj sobor). V rovnakom roku na počesť víťazstva nad Polovcami sa začalo so stavbou hlavného chrámu na zraze Starokyjevskej hory, ktorý niesol meno archanjela Michaela. V roku 1113 bol Michajlovský chrám vysvätený a stal sa pohrebiskom niekoľkých generácií kyjevských kniežat.

Michajlovský chrám získal názov Zlatovrchý, pretože bol jediným kostolom v Kyjeve, ktorý mal pozlátenú kopulu. Vo vnútri bol chrám vyzdobený mramorom, mozaikou a boli tu umiestnené vzácne ikony. Roku 1113 sa sem z Konštantínopola dostali pozostatky mučeníčky svätej Barbory a stali sa centrom svätyne. Počas sovietskej moci, pred zničením Michajlovského chrámu, boli zostatky predané Vladimírskemu chrámu, kde sú doposiaľ. V roku 1114 tu bolo pochované knieža Svätopluk. O sto rokov neskôr, roku 1240, bol chrám vyrabovaný a poškodený mongolsko-tatárskymi hordami chána Batua.

Najväčšie zmeny sa diali v 17. - 18. storočí, kedy sa na rozvoji a vylepšení chrámu veľkou časťou podieľali ukrajinskí hajtmani – v roku 1718 Bohdan Chmelnickij za svoje prostriedky obmenil pozlátenie na ústrednej kupole chrámu, hajtman Skoropadský zariadil nový ikonostas a Ivan Mazepa daroval kláštoru panikadilo (luster s množstvom sviečok) a striebornú truhlicu pre ostatky svätej Barbory.  

Po spojení Ukrajiny s Ruskom Michajlovský kláštor stratil značnú časť svojich pozemkov, ktoré zostali na území Rzeczpospolity. Na oplátku však dostal veľké územia na ľavobrežnej Ukrajine. 

V 17. a 18. storočí sa chrám opätovne niekoľkokrát rekonštruoval. Z troch strán bol obklopený prístavbami a miesto jednej sa u neho objavilo sedem kupol. Fasáda chrámu bola vyzdobená štukovou výzdobou z dielne kyjevského architekta I. Grigoroviča-Barského. Vlysy bubnov boli vyzdobené originálnymi majolikami. Najväčšiu slávu Michajlovský chrám získal vďaka mozaikám a freskám z dielne staroruského maliara, mnícha Kyjevo-Pečerského kláštora Alimpija.

V roku 1919 bol chrám znárodnený a roku 1935 sa začalo s jeho demoláciou. O dva roky neskôr sa uskutočnilo vyhodenie chrámu do povetria.

Časť fresiek a mozaík sa zachovala, hlavne  v Sofijskom chráme v Kyjeve, v Treťjakovskej galérii v Moskve a v Červenom múzeu v Sankt Peterburgu, avšak počas rekonštrukcie chrámu tieto fresky a mozaiky boli navrátené Michajlovskému soboru. Z výzdoby chrámu sa zachovali dve bridlicové tabule so zobrazením poskakujúcich jazdcov. Jedného z nich pokladajú za svätého Juraja a druhého za svätého Dimitrija. Niektorí z vedcov však zastávajú názor, že to sú vyobrazenia kniežaťa alebo členovia kniežacích družín.

Na konci 20. storočia začala veľká obnova Michajlovského chrámu. Súčasní historici, maliari a sochári museli študovať staré techniky tvorby ich remesla, aby efekt rekonštrukcie bol čo najvernejší. Obnova Michajlovského chrámu bola ukončená v roku 1998 a oficiálne otvorenie sa konalo v roku 1999. V roku 2000 ústredná časť Michajlovského chrámu bola otvorená pre návštevníkov a bohoslužby a v roku 2001 boli sprístupnené aj Varvarinská a Jekaterinská prístavba.

Text: Maxim Kucer

Foto: Maxim Kucer

Preklad: Zuzana Megerssová