Ukrajina: Kyjev - chrám svätej Sofie
Kyjevský chrám svätej Sofie, Božej múdrosti, je významná pamiatka staroruskej architektúry, hlavný chrám kyjevských metropolitov, hlavná kultová a verejná budova v období Kyjevskej Rusi za vlády kniežaťa Jaroslava Múdreho (1019—1054).
Sofijský chrám bol postavený v 11. storočí v centre Kyjeva na rozkaz kniežaťa Jaroslava Múdreho. Podľa posledných archeologických objavov bolo toto tvrdenie spochybnené a hovorí sa o tom, že chrám stál ešte skôr a to pravdepodobne za vlády kniežaťa Vladimíra. Spôsob stavby a architektonické zvláštnosti chrámu svedčia o tom, že jeho staviteľmi boli Gréci z Konštantínopolu, ktorí chrám vybudovali podľa vzorov a tradícií byzantskej architektúry.
Pôvodne predstavoval Sofijský chrám grandióznu stavbu s 13 kupolami, neskôr bolo v 17. storočí pridaných ešte šesť kupol. Chrám má päť chrámových lodí a z juhu, západu a severu je obklopený dvojitou radou galérií. Na múroch sa zachovalo veľké množstvo nápisov, najstarší z nich sa datuje rokom 1052. V tomto roku boli ukončené práce na výzdobe – svätostánok je okrášlený mozaikami a freskami, z ktorých sa pomerne veľká časť zachovala do súčasnosti. Najpreslávenejšími svätými obrazmi Sofijského chrámu sú mozaika s obrazom Matky Božej „Neporušiteľný múr“, ktorá je umiestnená na klenbe oltárnej apsidy, a ďalej ikona Zvestovania. Vo svojej dobe z hľadiska rozmerov a bohatej výzdoby predbehol Sofijský chrám ostatné chrámy nie len v Kyjevskej Rusi, ale tiež v celej Európe.
V roku 1240 počas plienenia Kyjeva mongolo-tatárskymi hordami chána Batú, bol Sofijský chrám značne poškodený, no napriek tomu zostal hlavným chrámom kyjevských metropolitov a konali sa tam bohoslužby. V 15. storočí bol kostol vyrabovaný krymskými Tatármi, ktorí zabili kyjevského metropolitu svätého Makarija.
V 17. storočí metropolita Peter Mohyla zrekonštruoval Sofiu v štýle ukrajinského baroka a jeho vonkajšok sa veľmi líšil od pôvodného. V období 18. - 19. storočia pokračovala renovácia, počas ktorej bol inštalovaný nový bohatý ikonostas z pozláteného dreva a vedľa chrámu bola postavená vysoká zvonica, zimný kostol (tzv. Malá Sofia), bývanie pre metropolitu a mníchov. V roku 1882 bola prevedená posledná prestavba západnej fasády chrámu. Začiatkom 20. Storočia bol pri Sofijskom chrámu zriadený menší mužský kláštor.
V roku 1934 bol architektonický komplex, kam okrem Sofijského chrámu patrí tiež zvonica, dom metropolitu, bursa (kňazský seminár), trapeznaya (refektár – spoločná jedáleň mníchov), južná vstupná veža, západná brána, kláštorné cely, konzistor, vyhlásený za Štátnu architektúrno-historickú pamiatkou. V roku 1990 bol zaradený do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
V interiéri chrámu sa zachovalo veľké množstvo fresiek a mozaiky z 11. storočia. V ústrednej kupole sa nachádza mozaika so zobrazením Ježiša a po jeho stranách stoja archanjeli. Iba jeden z nich je pôvodná mozaika, ostatné sa nedochovali, takže zvyšok postáv archanjelov bol olejom domaľovaný v 19. storočí maliarom M. Vrubelom. Na tambure sú zobrazené postavy apoštolov a poniže sú evanjelisti. Z nich sa do súčasnosti dochovali len apoštol Pavol z Tarsu a evanjelista svätý Marek.
Galérie chrámu sú vyzdobené freskami, na vrchných sú zobrazené dcéry (južný múr) a synovia (severný múr) kniežaťa Jaroslava Múdreho. Na západnom múre, ktorý bol rozobraný na konci 17. storočia bolo možné vidieť zobrazenie samotného Jaroslava a jeho manželky Iriny. Na múre a klenbách schodiska sú umiestené fresky znázorňujúce život byzantských imperátorov.
V samotnom chráme a tiež v jeho areáli sa nachádza okolo 100 hrobov, vrátane hrobu Jaroslava Múdreho a Vladimíra Monomacha.
Text: Maxim Kucer
Foto: Maxim Kucer
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |