Kazachstan – po vlastnej osi II.

Hodvábna cesta

Vzďaľujeme sa od Bajkonuru a zo sovietskej minulosti Kazachstanu sa prenesieme do úplne iného obdobia, do obdobia slávy Hodvábnej cesty. Jedna z jej vetiev v minulosti prechádzala cez mesto Turkestan na úplnom juhu Kazachstanu. Objavujeme tu pozoruhodné mauzóleum Kjoha Ahmed Yasaviho, ktoré je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Samotný Turkestan leží na križovatke karavánnych ciest zo Samarkandu, Buchary a Chivy do severného Kazachstanu. Mauzóleum Kjoha Ahmed Yasaviho nám svojou podobou veľmi pripomínalo architektúru týchto perál Hodvábnej cesty.

Je to vskutku monumentálna stavba! Na výšku meria 41 metrov, pôdorys má rozmery 65 × 46 metrov. Obdivujeme bohaté ornamentálne zdobenie z modrých kachličiek. Bohužiaľ na čelnom portáli chýba, nebol totiž nikdy dokončený. Atmosféra orientu a dávnych karaván na nás dýcha na každom kroku, človek má pocit, že sa tu zastavil čas. Teplomer ale ukazuje 48 stupňov v tieni a na slnku pri mauzóleu sa už nedá vydržať.

Nebeské hory na obzore

Blížime sa k hraniciam s Kirgizskom. Na obzore sa zdvíha pohorie Ťan-šan (v preklade „Nebeské hory“) a spoločne s horami sa premieňa celý ráz krajiny. Púšť končí, objavujú sa stromy a zeleň. Po dlhej dobe vidíme rieky a potoky. Vody je tu zrejme dosť, ľudia si v riekach umývajú autá, na dedinách majú pri cestách pumpy na vodu, kde si každý môže nabrať toľko vody, koľko potrebuje. Stretávame pastiera so stádom oviec, kráv a kôz. Pri cestách sa v stánkoch predáva včelí med. Voda skrátka prináša so sebou život.

Kazašský Grand Canyon

Riečna sieť je však v Kazachstane pomerne riedka, väčšina hlavných riek prechádza okrajovými časťami krajiny. Inak to neplatí ani pre smaragdovú rieku Čaryn, ktorá preteká juhovýchodným cípom Kazachstanu. Jeden z jej prítokov tu vyhĺbil úplne fascinujúci kaňon, ktorý miestni hrdo nazývajú „kazašský Grand Canyon“.

Zarezáva sa do hĺbky 100 až 300 metrov a tvoria ho bizarné skalné útvary, ktoré svojim tvarom pripomínajú skamenené hrady. Možno preto dostala táto najkrajšia časť kaňonu meno Dolina zámkov. Tunajšia krajina hrá celou paletou farieb. Nad riekou Čaryn sa skláňajú vŕby vytvárajúce zelenú oázu, ktorá ostro kontrastuje s červenými skalnými stenami kaňonu. Celé územie bolo pre svoj význam vyhlásené v roku 2004 za národný park.

Zlaté sedlo a divoké kone

Kúsok ďalej na sever sa nachádza ďalší pozoruhodný národný park. Jeho meno Altyn-Emel v preklade znamená „Zlaté sedlo“. Tunajšia rôznorodá krajina sa rozkladá na území s rozlohou 4 600 km² a zahŕňa farebné kopce Aktau a Katutau, archeologické nálezisko Bešatyr a spievajúcu piesočnú dunu.

Duna dostala meno „spievajúca“ vďaka zvláštnemu dunivému zvuku, ktorý vydáva. Tento piesočný pás prevyšuje okolie až o 150 metrov a tiahne sa v dĺžke 3 kilometre. Stúpame hore na vrch duny, piesok rozpálený poludňajším slnkom sa nám sype do sandálov a strašne pálí. Otvára sa nám výhľad na celý národný park. Je to fascinujúce. Táto na prvý pohľad nevľúdna step je v skutočnosti plná života. Obýva ju asi 260 živočíšnych druhov. Pasú sa tu divoké kone Převalského, somáre kulany, gazely džejran a stáda bucharských jeleňov. Nám sa podarilo aj na pravé poludnie vidieť niekoľko gaziel a divokého koňa. Toto jedinečné miesto je pre nás bohužiaľ poslednou zastávkou na našej vyše 3 000 kilometrov dlhej ceste Kazachstanom. Určite sme tu ale neboli naposledy. Kazachstan je úžasná krajina a ešte tu na nás čaká mnoho miest, ktoré musíme v budúcnosti navštíviť, možno to stihneme už tento rok...

GPS: 43°17'52.7"N 68°16'14.0"E (Turkestan)

Text a foto: Jolana Sedláčková

Preklad: O. Maňáková