ČR: Praha - pražské mosty VII. - Štefánikov most

Štefánikov most patrí medzi najmladšie pražské mosty. V roku 1951, kedy bola jeho výstavba dokončená, nahradil pôvodný liatinový reťazový most cisára Františka Jozefa I., ktorý tu stál od roku 1868. Vyšiel približne na 650 tisíc zlatých a posvätil ho vtedajší pražský arcibiskup knieža Bedřich Schwarzenberg. Pre starý most, ktorý bol dlhý 150 metrov a 9,7 metra široký, sa uchytilo priezvisko Eliščin (Eliškin), aj keď sa takto oficiálne nikdy nevolal. Most tvoril nosník, ktorý bol zavesený na reťaziach, ktoré ústili do vysokých liatinových brán. Na jeho podobe sa podieľali Angličania Rowland Mason Ordish a Le Feuvre, čo sa podpísalo aj na jeho vzhľade, ktorý je v štýle tudorskej gotiky. Prevedenie stavby mal ale na starosti inžinier Schön. Celú železnú konštrukciu mala na svedomí mostáreň založená Angličanom Roustonom a jednalo sa o prvý podnik tohto druhu v Čechách. V roku 1898 došlo k zosilneniu mostu, reťaze boli vymenené za laná a taktiež tu bola zavedená koľajová doprava, zastúpená najprv konskou železnicou. Po vzniku samostatného Československa bol most premenovaný a získal meno, ktoré nesie dnes aj jeho nástupca - Štefánikov.

Most aj naďalej musel čeliť rapídnemu nárastu dopravy. Začali po ňom jazdiť nielen autá, ale aj električky. Stavba ale nebola pre takéto využitie dostatočne odolná a od 30. rokov 20. storočia sem nesmeli vchádzať nákladné autá. Nakoniec bol most v roku 1941 pre dopravu úplne uzavretý. Medzitým vedľa vyrástol provizórny drevený most, po ktorom jazdili aj električky. V rokoch 1946 – 1947 bol demontovaný a niektoré jeho najcennejšie súčasti boli zverené Národnému technickému múzeu.

Roku 1949 sa začalo so stavbou nového železobetónového mostu, ktorý spolu s nájazdovými rampami meria 263 metov a rozpätie jeho oblúkov dosahuje 59 – 65 metrov. S tým, ako naďalej rástla dopravná záťaž, sa ukázalo, že ani nový most nie je úplne spôsobilý zvládať ju, a tak začalo hroziť, že bude podobne ako jeho predchodca uzavretý, pretože vozovka bola hrboľatá a koľaje pokrútené. Stavba utrpela ťažkú ujmu aj počas povodní v roku 2002, po ktorých nasledovala rekonštrukcia.

Týmto sa náš seriál, ktorý sme venovali niekoľkým pražským mostom, končí.  

Vltava je však v Prahe križovaná ešte niekoľkými mostmi a pre úplnosť tu uvádzame ich zoznam:

Barrandovský most: neodmysliteľná súčasť Južnej spojky a dôležitá dopravná tepna, ktorá bola dostavaná v roku 1988. Celková dĺžka dosahuje 350 metrov a maximálna šírka až 50 metrov.

Branický železničný viadukt: hovorí sa mu tiež most inteligencie, pretože na ňom pracovalo mnoho ľudí s akademickými titulmi. 910 metrov dlhá a 14 metrov široká stavba bola dostavaná v roku 1955.

Holešovický železničný most: dokončený bol v roku 1975, kedy spojil Holešovice s Libňou. Jeho celková dĺžka je 387 metrov a šírka 10 metrov.

Most Barikádnikov: vznikol ako rozšírenie pôvodného železobetónového mostu a mal sa stať súčasťou Severojužnej magistrály. Projekt mali na starosti Ing. Karel Dobrovský a arch. Jiří Trnka.

Most Závodu mieru: most je tvorený jediným stredným oblúkom, ktorý má rozpätie 75 metrov. Most je široký 12,5 metra a dlhý 200 metrov. Autorom jeho projektu bol Ing. Jan Tvrzník.

Negrelliho viadukt: druhý najstarší doposiaľ stojací most cez Vltavu v Prahe bol dokončený v roku 1850 a vo svojej dobe bol najväčšou železničnou stavbou v Európe. Jeho dĺžka bola 1130 a šírka 7,5 metru.

Tramvajový most v Troji (električkový most v Troji): bol postavený v roku 1977. Je tvorený šiestimi mostnými poľami a jeho dĺžka dosahuje 250 metrov.

Trojská lávka: lávka bola slávnostne otvorená roku 1984. Celková dĺžka lávky je 256 metrov a šírka 3,5 metra.

Karlův most (Karlov most): viac v našom článku.

Text a foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková