ČR: Praha - pražské mosty IV. - Železničný most

Železničný most (niekedy tiež označovaný ako „vyšehradský“) je štvrtým pražským mostom cez Vltavu. Spája vltavské brehy u Výtone pod Vyšehradom a štvrť Smíchov.

Prvý železničný most patril do Pražskej spojovacej dráhy, a prepojil nádražie Františka Josefa (v súčasnosti Hlavné) so Západným nádražím (dnes Smíchovským). Most bol vybudovaný už v roku 1871 nemeckou spoločnosťou Harkort z Duisburgu. Jednalo sa o jednokoľajný oceľový most zo zvárkového železa, ktorý dosahoval rozpätie 56,9 metra a celkovú dĺžku 196,3 metra. Bol priehradový, trojpásmový a mal 8 segmentových klenieb a 5 polí. Najprv sa používal len pre nákladnú dopravu, osobná doprava tu bola zahájená v roku 1888. Tento most slúžil iba 30 rokov, pretože nevyhovoval vysokým nárokom na dopravu.

V roku 1901 začala výstavba nového, modernejšieho mostu. Na výstavbe sa tentoraz podieľali české firmy - Česká mostárna Bratří Prášilových, První českomoravská strojírna a Pražská akciová strojírenská společnost. Na projekčných prácach sa podieľal Ing. Jan Kolář. V riečnom koryte boli vybudované nové piliere, priehradové nosníky boli zmontované na pomocnej konštrukcii vedľa pôvodného mostu. Samotná prestavba prebiehala iba 36 hodín, čo v tej dobe znamenalo senzáciu. Stará mostná konštrukcia bola presunutá na pripravené demontážne lešenie a na jej miesto bola zasunutá nová konštrukcia, pripravená na susednom lešení. Nový most bol z plávkového železa, mal tri polia, každé z nich malo rozpätie 72 metrov a vážilo 560 ton. Šírka mostu dosahuje 8,1 metra, na oboch stranách sú chodníky pre peších o šírke 1,8 metra. Dĺžka mostu je 298,4 metra, most slúži pre železničnú dopravu a pre peších. Prestavbu sledovalo mnoho Pražanov, už nasledujúci deň cez most opäť jazdili vlaky a nebola prerušená ani vodná doprava. Scéna výmeny mostu je popísaná v poviedke Kruh zo zbierky Predmestské poviedky Františka Langra.

Most musel byť mnohokrát opravovaný a potreboval nové nátery. Až do povodní v roku 2002 sa okoloidúci mohli občerstviť v stánku, ktorý sa nachádzal pri úpätí mostu. Železničný most je v dnešnej dobe značne vyťažený, pretože ho užívajú linky prímestskej dopravy, ktoré vďaka nemu spájajú Úvaly s Berounom.

V poslednej dobe sa uvažuje o výstavbe úplne nového mostu, pretože ten starý železničný most prestáva vyhovovať požiadavkám modernej doby. Plánuje sa, že nový most budú využívať vlaky, automobily, cyklisti a chodci. Novým projektom sa zaoberajú dve štúdie – v prvej sa počíta s tým, že železničná trať bude viesť nad vozovkou a v druhej sa uvažuje zachovať súčasnú podobu mostu, ale po oboch stranách železničnej trati vybudovať vozovku pre automobily. Viac pravdepodobný je druhý variant, pretože prvý je veľmi náročný na priestor a ložiská cestného mostu by sa dostali pod hladinu storočnej vody.   

Text a foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková