ČR: Praha - pražské mosty VI. - Hlávkův most

Hlávkův most (Hlávkov most) je dvanástym mostom cez Vltavu na území hlavného mesta Prahy, v súčasnosti je súčasťou severojužnej magistrály a spája Florenc a Holešovice cez ostrov Štvanice. Most bol pomenovaný po českom architektovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi (1831 - 1908).

Dôvodom pre jeho stavbu bolo postavenie ústredného bitúnku v Holešoviciach, regulácia toku rieky Vltavy a rozhodnutie postaviť na ostrove Štvanice elektráreň. Kvôli náročným prípravám a prejednávaniu návrhov v roku 1900 bol postavený provizórny drevený most. Mesto Praha muselo tiež od súkromných majiteľov vykúpiť ostrov Štvanice (kedysi sa volal Veľké Benátky).

Pretože medzi stavebníkmi panovali rozdielne názory na to, z akého materiálu má byť budúci most, výsledkom bol kompromis medzi zástancami železnej a železobetónovej konštrukcie. Projekt železnej časti mostu vznikol podľa návrhu Mečislava Petrů a železobetónové časti podľa projektu Pavla Janáka a Františka Mencla.

Stavba mostu prebiehala v dvoch etapách: v rokoch 1908 - 1910 bola vybudovaná južná časť mostu s oceľovou konštrukciou spájajúca Tešnov a Štvanice a v rokoch 1910 - 1911 bola vybudovaná severná časť mostu spájajúca Holešovice a Štvanice.

Južnú časť mosta tvorí oceľová konštrukcia z konvertorovej Thomasovej ocele, ktorá má dve priehradové segmentové polia a ktorá bola vyrobená mostárňou Bratov Prášilovcov. Dĺžka tejto časti mostu dosahovala 96 metrov, šírka – 16 metrov, po stranách boli trojmetrové chodníky. Uprostred mostu bola dláždená vozovka široká 10 metrov.

Severná betónová časť Hlávkovho mostu bola postavená firmou Karel Herzán, mala tri veľké oblúky nad riekou a štyri menšie oblúky nad ostrovom Štvanice. Všetky časti mostu vrátane výzdoby sú vyhotovené z betónu alebo umelého kameňa, okrem spodných častí pilierov, obložených kamennými obkladmi.

Celková šírka mostu aj s chodníkmi predstavovala 16,8 metra, dĺžka 297,4 metra. Most preklenoval dve vltavské ramená a ostrov Štvanice pomocou siedmich oblúkov (nad Vltavou tri, nad Štvanicou štyri).

Výzdoba je dielom Myslbekových žiakov Bohumila Kafku a Ladislava Kofránka, ktorí vytvorili reliéfy mužských torz vysoké 2,5 metra. Pri rekonštrukcii mostu počas fáze jeho rozširovania reliéfy zmizli, ale neskôr, v 80. rokoch, boli vyhotovené ich kópie a zase inštalované nad ostrovom Štvanice. Na bokoch mostu nad jeho piliermi sú rozmiestnené medailóny – podobizne 12 radných - od sochárov Josefa Mařatky a Otta Guttfreunda. Na holešovickom konci mostu sa nachádzajú najznámejšie plastiky Práce a Humanita od Jana Štursu, ktorý v postave muža s kladivom na súsoší Práce stvárnil sám seba ako kamenára.

V rokoch 1958 – 1962 bol most rekonštruovaný. Jeho kovová časť bola odstránená a nahradená železobetónovou konštrukciou, súčasne bola rozšírená vozovka mostu na 28 metrov. Pri tejto prestavbe zanikla časť výzdoby mostu.

Zvláštnosťou Hlávkovho mostu je skutočnosť, že jeho názov zostal po celú dobu jeho existencie nezmenený.

Text a foto: Maxim Kucer,Aktron / Wikimedia Commons

Preklad: O. Maňáková