Bhután – pozvoľne odhaľované tajomstvá
A nad tým všetkým múdry kráľ, ktorý vie, že HDP je nezmyselný parameter duchovne zakrpatených kultúr, kráľ, merajúci úplne inú hodnotu – národné šťastie.
Zrejme ste o tejto rozprávke už počuli a my nemáme v úmysle bhutánsky mýtus vyvracať, tiež nás baví snívať o takomto raji. Chceli by sme vám málinko rozšíriť povedomie o kultúre bhutánskeho ľudu a snáď tak ukojiť vašu zvedavosť.
Jedným z najvýraznejších prejavov bhutánskej kultúry je textil – jeho výroba, nosenie a význam v zložitej etikete. Bežne sa v domácnostiach, aj v tých aristokratických, tká tradičným spôsobom z vlny alebo hodvábnych nití. Spriadajú sa kokóny priadky morušovej aj motýľa okáňa. Tradičný chrbtový stav umožňuje pomocou zakláňania tela cez popruh regulovať napätie nite. Vznikajú veľmi jemné vzory výrazných farieb, kde každý krížik je nositeľom významu. Bhutánci zo vzoru na odeve poznajú spoločenské postavenie jeho nositeľa a darovanie odevu je akt zvláštnej dôležitosti. O hodnote takto vytvorených látok svedčí napríklad aj to, že predtým sa v niektorých oblastiach vyberali v textíliách i dane.
Dôležitou súčasťou odevu je čiapka. Panovník máva hlavu zdobenú čiapkou s výšivkou, ktorá je vyhradená iba jemu a symbolizuje havrana. Ide podľa legendy o vtáka, ktorý sa zjavil v sne žabdungovi Ngawang Namgjalovi, aby inicioval jeho cestu do Bhutánu, a potom zjednotenie a ustanovenie bhutánskeho kráľovstva v 17. storočí.
Muži v Bhutáne si obliekajú tuniky, ktoré sú dlhé až po zem a majú rukávy. Ženy sa zahaľujú do kjiry – veľkého štvorca látky zošitého z pruhov. Na upevnenie odevov slúžia ozdobné spony a ihlice. S iným, než tradičným odevom sa tu nestretnete, samozrejmosťou sú uniformy v školách. Každá škola (kláštor) má svoje farby a vzory.
Textilné sú aj obrazy na stenách príbytkov aj kláštorov, nazývajú sa thangky. Ich námetom sú náboženské mýty, božstvá a životy duchovných učiteľov. Často sa vyšívajú alebo maľujú na špeciálne upravený podklad, ktorý sa potom pripevní na vzácnu hodvábnu tkaninu. Spevňujú ju výstuže z drievok a môžu byť prikryté aj jemným rúškom.
V roku 2014 sa českej diplomacii podarilo naviazať oficiálne vzťahy s Bhutánom. Záujem turistov o túto oblasť je stále väčšia, „divoká“ individuálna turistika však neprichádza do úvahy. Pre vstup do krajiny je potrebné vízum, vláda striktne reguluje počet turistov (ten je však limitovaný aj kapacitou jediného letiska v krajine) a turisti musia využívať služby bhutánskej cestovnej kancelárie, ktorej uhradia povinnú dennú útratu (cca 200-250 USD). Vstup do krajiny po ceste je možný iba z Indie, hranica s Čínou je uzavretá. Cestovať však po Bhutáne vlastným motorovým vozidlom nie je povolené. Železnica tu nie je. Letecké spojenie zaisťujú aerolínie Druk-Air, na ktorých, nie mnohých linkách – pre zaujímavosť – lietajú aj českí piloti.
Vďaka čerstvým diplomatickým vzťahom môžeme dotyk tejto neobyčajnej kultúry zažiť aj v Prahe, a to na výstave „Bhután – krajina blízko neba“ v Náprstkovom múzeu. Sú tu exponáty zo zbierky Kráľovskej textilnej akadémie v Thimphu, veľkoformátové fotografie, šperky a prebehne tu aj bohatý sprievodný program, a to od 13. 3. 2015 do 13. 6. 2015, kedy celá výstava vyvrcholí tematickou múzejnou nocou. Detaily o konaní workshopov a prednášok nájdete v našom kalendári akcií.
Text/foto: Radka Snížková, Wikimedia Commons: Douglas J. McLaughlin, Douglas J. McLaughlin 2, Antho0603
Preklad: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |