Alžírsko, Alžír: Kombinácia európskej a islamskej architektúry

Jarné čítanie vám prináša::
Ako pri mnohých stredomorských mestách, rovnako aj pôvod Alžíru pochádza zo stredoveku, keď bol jednu dobu súčasťou fénickej ríše, vtedajšej moreplaveckej veľmoci. Neskôr sa stal súčasťou rôznych ďalších ríší, ako napríklad Rímskej ríše, Osmanskej ríše, až sa približne pred dvesto rokmi stal francúzskou kolóniou. Francúzsko tu rovnako ako v mnohých iných častiach Afriky (Rwanda, Senegal alebo Maroko) zanechalo veľký kultúrny vplyv aj potom čo sa kolónie odtrhli. Pri Alžíre sa tak stalo konkrétne v roku 1962 po vojne s Francúzskom.
Ešte dnes môžete v miestnych kaviarňach počuť starších mužov ako spomínajú na zážitky z francúzsko-alžírskej vojny a na svoje ukrývanie sa pred francúzskymi parašutistami. Nebol to posledný konflikt, ktorý táto zem prežila. V 90. rokoch prebehla občianska vojna, počas ktorej údajne zahynulo okolo 200 tisíc ľudí. V súčasnom Alžíre žije približne 10% obyvateľov Alžírska. Hlavné mesto, ktoré má výhodu bezveterného prístavu, je zároveň prirodzeným ťahúňom ekonomiky zeme. Pre mesto je typická stredomorská klíma a teploty v lete tu môžu často presahovať štyridsaťstupňovú hranicu. Zo širšej architektonickej perspektívy je architektúra v Alžíre kombináciou európskeho a islamského štýlu. Jedným z najdôležitejších reprezentantov islamskej architektúry je Veľká mešita, ktorá sa nachádza neďaleko prístaviska a bola postavená v roku 1097.
Jej jediný minaret pribudol až na začiatku 14. storočia. Okrem toho sa mešita nachádza v kasbe, štvrti, ktorá v severoafrických mestách a obciach pôvodne slúžila ako pevnosť chrániaca pred nájazdmi nepriateľov. Pre miestne prominentné rodiny či vodcov, bolo vlastníctvo kasby symbolom bohatstva. Alžír mal na začiatku 19. storočia, keď začínala francúzska kolonizácia, tri kasby.
Notre Dame d’Afrique je predstaviteľom európskeho dedičstva. Táto katolícka katedrála bola otvorená v roku 1872 a jej architekt Jean Eugène Fromageau, do nej zakomponoval neo-byzantské prvky a nechal na ňu napísať nápis značného symbolického významu: „Naša Pani Africká, modli sa za nás i za moslimov.“ Ku katedrále sa môžete dostať pomocou lanovky, ktorá vás vyvezie na skalu nachádzajúcu sa 124 metrov nad morom.
Iná, dôležitejšia, avšak oveľa novšia stavba je Maqam Echahid alebo Pamätník mučeníkom. Dostavaný bol v roku 1982, ako symbol nezávislosti Alžírska. Jeho tvar má znázorňovať tri palmové listy navzájom o seba opreté. Listy majú chrániť plameň večného ohňa. Pri každom liste stojí vojak, ktorý symbolizuje fázu boja o alžírsku nezávislosť.
Djamaa Ketchaoua je pamiatkou, ktorá zaujme na prvý pohľad. Totiž pôvodne sa jednalo o mešitu (postavenú na začiatku 17. storočia), ktorá bola v polovici 19. storočia prestavaná Francúzmi na katedrálu. Po francúzsko-alžírskej vojne sa z katedrály opäť stala mešita. Koniec koncov, fotografie hovoria za všetko.
Text: Maxim Kucer
Preklad: Oskár Mažgút
Foto: Pixabay.com, Wikipedia.org - Bachounda1, Algor95, Tripiit, Mac9, Poudou99, Mehnimalik, Ludovic
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články

Tunisko, Súsa: oddych na africký spôsob - VIDEO

Maroko, Ait Ben Haddou – ksar v údolí Ounila

Maroko, Casablanca – výlet k africkým brehom Atlantického oceánu I.

Maroko, Imlil – výstup na Jebel Toubkal

Maroko, Essaouira – mesto s francúzskym šarmom

Maroko, Casablanca – výlet k africkým brehom Atlantického oceánu II.

Maroko, Merzouga – nocovanie v púšti

Maroko, Ouarzazate – filmové štúdiá Atlas

Tunisko – krajina bohatá na zážitky aj raj filmárov

Tunisko – severom po stopách histórie

Tunisko, Sahara – do púšte
Súvisiaca fotogaléria

Tunisko – starobylá kráska Severnej Afriky

Maroko – Africká romantika
Lokácia:
