SR: Martin – potulky mestom II.

Návšteva amfiteátra bola pre nás zážitkom, no to sme ešte nevedeli, že pred nami sú viaceré dychvyrážajúce pamätihodnosti. Priamočiarym presunom od amfiteátra sme sa dostali k budove obchodného centra. Po jeho pravej strane sa nachádzal katolícky kostol svätého Martina, ktorý je postavený v ranogotickom štýle. Pochádza z približne 13. storočia. Zaujímavosťou je, že počas  reformácie (16. storočie) prešiel pod správu evanjelickej cirkvi. V priebehu histórie vyhorel a viackrát bol stavebne prebudovaný. V interiéri možno zhliadnuť stredoveké fresky, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, ako aj sochu Piety od Fraňa Štefunka či oltárny obraz Panny Márie ustavičnej pomoci od Martina Benku. Jeho návštevu sme si samozrejme nemohli nechať ujsť.

Po prehliadke kostola nás zaujala ďalšia významná budova, ktorá stála na ľavo od obchodného centra. Bola ňou Turčianska galéria, ktorá sa už od roku 1983, po nadviazaní tradície martinského národného centra, orientuje predovšetkým na začiatky moderného slovenského výtvarného umenia. Nechýbajú tu diela od takých velikánov, akými dozaista boli Galanda, Fulla, Bazovský, Alexy, Hložník či Benka. Jej prehliadku sme vzhľadom na pokročilú hodinu museli žiaľ vynechať.

Prešli sme k druhej časti pešej zóny, ktorej dominantu tvoria historická budova divadla (Národný dom), jeho moderne architektonicky poňaté štúdio a budova Milénia, v ktorej sídli informačná kancelária, kaviareň a v jej podzemí sa nachádzajú verejné záchody.

Pristavili sme sa pri Slovenskom komornom divadle, ktoré sídli v nádhernej budove Národného domu. Toto jedinečné profesionálne divadlo bolo založené v roku 1944 a prvú premiéru uskutočnilo 22. januára toho istého roku. Nakoľko hneď prvá uvedená hra mala protitotalitný charakter, po jej odohraní vyvolala škandál a existencia divadla bola vážne ohrozená. Situácia sa však časom upokojila, a tak v roku 1948 mohol nastúpiť do divadla Jozef Kroner, z ktorého je dnes už herecká legenda a postupne s ním aj mnoho ďalších významných slovenských hercov. Samotná budova bola polyfunkčná. Okrem divadla tu sídlilo múzeum, hotel, reštaurácia a dokonca aj kasíno. Len nedávno sa táto stavba dočkala kompletnej rekonštrukcie a dnes sa teší veľkému záujmu verejnosti. Zaujímavosťou je, že divadelné predstavenia sú vypredané aj mesiac dopredu. A keďže sme nemali rezervované žiadne lístky na predstavenie, pokračovali sme radšej ďalej.

Poslednou našou zastávkou po celodennom chodení bolo Múzeum Andreja Kmeťa, vzdialené len niekoľko desiatok metrov od budovy divadla. Toto múzeum v sebe skrýva rozsiahlu zbierku prác Andreja Kmeťa, zakladateľa slovenského múzejníctva a múzea samotného a 175 000 zbierkových predmetov z prírodovednej a spoločensko-vednej oblasti. Samotná budova bola postavená už v roku 1906 a je najstaršou budovou Slovenského národného múzea. Zhotovená je podľa návrhu architekta M. M. Harminca a v súčasnosti je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Návštevu múzea sme žiaľ tiež nemohli absolvovať, a to z dôvodu jeho rekonštrukcie.

Takto by sme mohli navštíviť ešte mnohé významné pamiatky mesta, no únava z celého dňa sa na nás už neúprosne začala prejavovať. Zvolili sme si teda radšej oddych, s tým, že do hlavného mesta Turca sa ešte určite vrátime.

Text a foto: Oskár Mažgút