SR: Mošovce – turčianska kráľovská dedinka I.

Jarné čítanie vám prináša::

Obec Mošovce začala písať svoju históriu už pred viac ako 790 rokmi, o čom vypovedá aj donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233. Za ten dlhý čas sa z malej dedinky stalo významné miesto kultúry, histórie, ale aj spoločenského života. Sami sme sa o tom presvedčili pri našej tohtoročnej návšteve.

Táto bývala kráľovská osada, ktorá v dávnych časoch spadala pod neďaleký hrad Blatnica a bola známa svojou významnou remeselníckou výrobou (pôsobilo tu až 15 cechov), nám už pri vstupe do centra ukazovala svoju spätosť s prírodou. Zreteľné to bolo už od hlavnej cesty, ktorú lemovali nádherné historické stromoradia, či doslova panenská členitá krajina s dominantnými vrcholmi Veľkej Fatry.

Prechádzka obcou

Po príchode na námestie, ktorého dominantu  tvorila jedna z najkrajších budov obce – mošovský révaiovský rokokovo-klasicistický kaštieľ postavený v 2. polovici 18. storočia, sme sa vydali na prechádzku. Najskôr sme si obišli samotný kaštieľ, v ktorom sa natáčala aj legendárna sága o turčianskych zemanoch - Alžbetin dvor.

Vskutku nádherná stavba, na ktorej sa zub času vôbec neprejavil, dnes slúži ako ubytovacie zariadenie s komplexnými sociálnymi službami. Hneď oproti kaštieľu sa rozprestiera pekne upravený park s fontánou a lavičkami. Na jeho okraji sa nachádza pamätná socha Jána Kollára, ktorej autorom je známy umelec Fraňo Štefunko.

Po vzdaní obdivu tomuto významnému literátovi sme sa vydali napravo od parku, kde sa nachádzala zrekonštruovaná budova Základnej školy Jána Kollára, ktorej otvorenia sa v roku 1932 zúčastnil aj sám vtedajší prezident T. G. Masaryk.  Keď sme podišli trochu ďalej, natrafili sme na pamätník Slovenského národného povstania, ako aj na pôvodné mošovské domy. Všade navôkol bolo čisto a v uliciach panoval pokoj, ktorý sme si užívali.

Prechádzaním jednotlivých zákutí tejto malebnej obce sme narazili aj na rodný dom Miloslava Schmidta, ktorý bol veľkým budovateľom dobrovoľného hasičstva na Slovensku. Kúsok opodiaľ stála azda najznámejšia stavba Mošoviec -  rodný dom Jána Kollára aj zo známou tabuľou hlásajúcou: „Slávme slávne slávu Slávov slávnych.“ V jeho interiéri je zriadená expozícia , ktorá zachytáva stručne dejiny obce, významné osobnosti a hlavne v chronologickom usporiadaní život a dielo významného mošovského rodáka. Za rodným domom je stromová aleja s lavičkami. Nakoľko sme prehliadku obce zvolili v neskorých poobedných hodinách, dnu sme sa žiaľ nedostali.

Na malom kopci pár metrov od Kollárovho rodného domu  sme zas obdivovali sakrálny skvost -  gotický katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice s vežou, resp. v súčasnosti len s jej torzom, na ľavej strane. Pred kostolom sú umiestnené tri zvony pod prístreškom a hneď po jeho boku zas stojí kaplnka resp. mauzóleum, ktoré dali postaviť Révayovci v roku 1911. Dnes je táto stavba zrekonštruovaná a slúži ako Múzeum mošovských remesiel. A práve táto kaplnka bola pre nás vstupnou bránou do anglického parku, ktorý je od druhej polovice 18. storočia neodmysliteľnou súčasťou Mošoviec.

Okrem tuzemských drevín sme v ňom objavili aj vzácne ginko dvojlaločné. Park má rozlohu 16,5 hektára, čo ho radí medzi najväčšie parky na strednom Slovensku.  Krátkou prechádzkou po parku sme nielenže načerpali silu z prírody, ale aj zhliadli nádherný klasicistický záhradný pavilón, ktorý slúžil ako skleník, neskôr bol premenený na aquacentrum, a dnes slúži ako spa centrum pre klientov kaštieľa. Park nás vyviedol späť ku kaštieľu, odkiaľ sme našu prechádzku začali.

Nedá nám nespomenúť, že k Mošovciam sa viažu aj ďalšie významné mená, ako Štefan Krčméry, Frico Kafenda či Anna Lacková – Zora, no počas našej krátkej zastávky sme ich historické stopy v obci navštíviť nestihli. Napriek tomu v Mošovciach ešte ostaneme a už budúci týždeň si povieme čo to o spoločenskom živote, tajomnom Ostrove lásky, či o náučnom chodníku, ktorý vás za krátku dobu prevedie zaujímavosťami obce a jej okolia.

GPS: 48°54'36.7"N 18°53'19.8"E

Text a foto: Oskár Mažgút