ČR: Praha - Hradčany

Tisícročné európske dejiny vtiskli svoj ráz Hradčanom – na pozostatkoch pevnosti českých vládcov z roku Přemyslovcov z 9. storočia vystavali králi a cisári hrad, ktorý sa stal r. 1346 a znova r. 1576 (za vlády Rudolfa II.) sídlom cisára Rímskej ríše nemeckého národa. Od roku 1918 až do rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov (1. januára 1993)     

boli Hradčany sídlom prezidenta Československej republiky, dnes sú sídlom prezidenta Českej republiky.

Hradný komplex o dĺžke takmer 600 m je rozdelený tromi dvormi. Prvý z nich, susediaci s hradčanským námestím, vznikol v rokoch 1756 – 1774 na želanie rakúskej cisárovnej a českej kráľovnej Márie Terézie, jej dvorný architekt zjednotil jednotlivé budovy Hradu,

pôvodom z rôznych dôb a postavané v rozličných slohoch, od románskeho až po barokový, pod jednotnú fasádu, a tak zakryl mnohé z toho, čo vznikalo po stáročia.

Brána cisára Mateja, z roku 1614, ktorá bola prvou svetskou barokovou stavbou v Prahe, vedie na druhé hradné nádvorie, s hradnou obrazárňou a kaplnkou sv. Kríža. Tretie nádvorie, vlastné jadro Hradčan, je na severe ohraničené Svatovítskou katedrálou a napravo kráľovským palácom. Práca na katedrále, ktorá je najväčším pražským kostolom, a ktorej dve veže dominujú Hradčanom, trvali 585 rokov. Je síce menšia, ako napríklad kolínsky dóm, ale je rovnakým symbolom národnej jednoty : českí vlastenci založili v 19. storočí spoločnosť pre dostavbu chrámu sv. Víta, a v roku 1873 bol položený základný kameň na novogotickej západnej časti chrámu s dvoma mohutnými vežami, vysokými 82 m. Chrám sv. Víta je najkrajšou stavbou Pražského hradu, pričom chrámový chór obklopený gotickými opornými stĺpmi  je dlhý 74 m a vysoký 39 m. Roku 1929, v deň tisíceho výročia smrti sv.Václava, patróna  českej krajiny, bola katedrála slávnostne  vysvätená. K architektom, ktorí sa rozhodujúcim spôsobom podieľali na podobe chrámu, patrí staviteľ Petr Parléř, pôvodom z Nemecka. Pôsobil v Prahe v rokoch 1353 – 1399 a počas tejto doby postavil Zlatú bránu, bohato zdobený južný portál chrámu s trojdielnou predsieňou, východný chór a veniec kaplniek okolo neho, medzi nimi kaplnku sv. Václava, ktorej steny sú posadené v dolnej časti českými polodrahokamami, a kde sú uložené pozostatky sv. Václava.

Parléř položil aj základný kameň na hlavnej veži – 109 m nad južným portálom, ktorá bola dostavaná až v r. 1554 a v r. 1770 dostala barokovú cibuľovitú báň. Južne od Svatovítskej katedrály stojí kráľovský palác,  až do začiatku 17. storočia sídlo cisára, potom Habsburgovci, vládol v Čechách od r. 1527, preniesli svoju rezidenciu do Viedne.                                                 

Vnútri paláca bol za kráľa Vladislava Jagellonského  v rokoch 1486 – 1502 postavaná rozľahlá miestnosť, dlhý 62 m, s neskoro gotickou klenbou z krúžených rebier, ktorý okrem reprezentačných účelov slúžil aj k poriadaní  rytierskych turnajov. Rytieri na koňoch mohli vchádzať priamo do sály po širokých schodoch z nádvoria. Od roku 1934  tu boli volení prezidenti Československa. 2. februára 1933 tu zložil prezidentský sľub prezident Českej republiky Václav Havel. V Ludvíkovom krídle paláca boli miestnosti Českej dvorskej kancelárie, z ktorej okien vyhodili 23. mája 1618 českí evanjelickí šľachtici cisárskeho miestodržiteľa do 15 m hlbokej hradnej priekopy. Miestodržiteľ z toho síce vyviazol šťastne, avšak táto udalosť sa stala signálom k českému povstaniu, a tým aj začiatkom tridsaťročnej vojny medzi európskymi  mocnosťami.

Po skončení tridsaťročnej vojny význam Hradčian postupne upadal, poškodili ho aj niektoré požiare (1743, 1760, 1781, 1855) a predovšetkým centralistická politika cisára Jozefa II. Zlepšenie priniesla až doba národného obrodenia, s jej záujmom o históriu a národné pamiatky a najmä r. 1918, kedy sa stal Pražský hrad opäť sídlom hlavy štátu, a dočkal sa veľkolepej prestavby za architektov Josipa Plečnika a Pavla Janáka.

Text/foto: J. Štantejský

Preklad: Waniová Stanislava