Viete, že? Talianske mesto duchov

V juhotalianskej provincii Matera, asi 25 kilometrov od Stredozemného mora, na pomyselnom chodidle talianskej čižmy sa nachádza mesto, ktorého počiatky siahajú až do raného stredoveku. Na prvý pohľad vyprahnutá krajina, posiata pieskovcovými pahorkami a romantickými mestečkami, bola už odnepamäti dosť rušnou oblasťou vojenských manévrov. Za čias starovekého Ríma tu prochádzali légie cestou k africkým ťaženiam a opačným smerom potom putovali spojenecké vojská počas druhej svetovej vojny.

Nad touto krajinou sa týči asi 400 metrový pahorok, na ktorom z diaľky nie nič tak pozoruhodného. Vyzerá ako skala žltošedej farby, akých je v okolí nespočetne veľa. Pri bližšom skúmaní však začíname rozlišovať ostré tvary striech, okien a veží niečoho, čo kedysi dávno bývalo ľudským príbytkom. V chudobnom a neúrodnom kraji však aj tak v 11. storočí vzniklo mesto, ktoré sa s priemerným počtom 450-1500 obyvateľov doslova dožilo až konca 60.rokov 20.storočia. Craco a jeho okolie bolo počas druhej svetovej vojny miestom ťažkých bojov medzi Američanmi a ustupujúcimi fašistami, čo výrazne poznamenalo aj tvár tohto mesta. Domy boli z väčšej časti nenávratne poničené, ujme neušlo ani historické centrum s príkrymi uličkami, skromným kostolom a predovšetkým hradnou vežou, ktorá vyčnieva na míle ďaleko. Väčšina miestnych tak toto miesto opustila a mnoho z nich sa vraj vydalo hľadať šťastie do zámoria. Pôvodne obranná tvrdza a neskôr mesto tak definitívne v roku 1963 osirelo.  

Okrem chudoby tu život znepríjemňovala aj častá seizmická činnosť nestabilného podložia, menšie zemetrasenia a zosuvy pôdy sú tu dodnes na dennom poriadku. Nie je úplne pravdou, že by mesto zostalo navždy opustené. Hlavne v poslednej dobe slúži ako častý cieľ, inak nie príliš turistického kraja. Konajú sa tu hudobné festivaly, trhy a mnohé cirkevné slávnosti. Horná časť mesta je však stále trvalo neobývaná, dokonca aj turistom je vstup do väčšiny miest povolený len na vlastné nebezpečenstvo. Na úpätí hory však leží rovnomenná dedina, do ktorej sa v priebehu druhej polovice 20.storočia odsťahovala časť pôvodných obyvateľov. Kraj je obľúbený aj medzi filmármi: natáčali sa tu časti snímky Quantum of Solace zo série agenta 007 a niektoré scény z Umučenia Krista.

Krása opusteného mesta vyniká hlavne pri západe slnka, kedy sa kamenné múr rozpadnutých budov prezliekajú do oranžových a ružových tónov, modrá obloha tmavne a ulicami sa preháňa len ľahký teplý vánok.

Verím, že aj keď sú opustené mestá často niečím depresívnym, je Craco jedným z tých, ktoré majú svoje neopakovateľné kúzlo, svoj Genius loci.   

text: J.Chaloupka

foto: Wiki Commons - Idéfix 1 , 2

preklad: O. Kubáčková