Viete, že? Najstrašidelnejší hrad sveta

Panstvo hradu Glamis leží neďaleko dediny Angus, v rovnomennom grófstve, na východnom pobreží Škótska, ktoré je samo o sebe dosť fascinujúcim miestom, kde sa snúbi krása a nevľúdnosť severskej prírody. Samotný hrad patrí jednoznačne k najväčším lákadlám tohto úrodného kraja v prímorskej nížine, ktorá sa preslávila predovšetkým chovom kvalitného hovädzieho dobytku Agnus. V súčasnosti je domovom grófa a grófky rodu Strathmore-Kinghorne, ktorí obývajú toto miesto už od 17. storočia. Hrad bol tiež rodným domom a po dlhé roky domovom Elizabethy Bowes-Lyon, ktorá je nám lepšie známa ako kráľovná matka. Dlhá história miesta a nespočetné množstvo mien by mohol zaujímať leda tak historikov. Nás však zaujíma skutočné kúzlo tohto mýtmi opradeného miesta, ktoré ako by vypadlo z oka všetkým tým strašidelným palácom z filmu, kde za nocí a počas prudkých búrok musí niekto jednoznačne prísť o život strašnou smrťou…

Najslávnejšou legendou, spojenou s hradom, je istá povesť o „Monster Glamis“, čo snáď nie je ani nutné prekladať. Tá rozpráva o znetvorenom dieťati, narodenom v rodine obývajúcej tento hrad, ktoré bolo po celý svoj krátky pozemský život držané v temnotách hradu pred okolitým svetom..! Jeho cela a miestnosti, ktoré obývalo, boli po jeho smrti zamurované a ako už to tak býva, jeho ohyzdný duch sa potuluje hradom dodnes.

Veľmi podobný príbeh sa púta aj k relatívne konkrétnej udalosti z roku 1486, kedy nechal tunajší pán zamurovať družinu zo susedného panstva, ktorá tu v dobe konfliktov s ďalšími škótskymi rodmi žiadala o krátkodobý azyl. Prvotná predstieraná láskavosť sa v okamihu premenila na úprímnú nenávisť zo strany tunajšieho pána, ktorý nechal bojovníkov zamurovať v kobke, kde boli vydaní bez milosti krysám a červom.

Ak máte pocit, že to je ešte málo, tak vedzte, že sme ešte len na začiatku výpočtu desivostí spojených s týmto miestom, kde sa za dlhých nocí ozýva šialené kvílenie obetí a nedobrovoľných väzňov tohto panstva.

Medzi ďalšie "VIP strašidlá" patrí istá lady Janet, ktorá mala tú smolu, že aj ako žena tunajšieho pána patrila pôvodom k nenávidenému rodu Douglasovcov a tak ju nechal vtedajší kráľ škótsky Jakub V., väznený zamlada týmto rodom, obviniť z čarodejníctva, načo nasledovali procedúry len ťažko popísateľné v nedeľnom článku nášho portálu. Upálenie bolo len záverom útrap krásnej lady Janet, ktorá sa aj dnes za dlhých ponurých nocí, ako slávny prízrak Šedej pani, zúčastňuje strašidelnej show, najčastejšie sa vyskytuje v kaplnke, kde sa na kolenách modlí k Bohu…

Medzi mierumilovnejšie patrí duch černošského chlapca, sluhu, ktorý tak dlho trpezlivo čakal na rozkazy svojho pána, až jeho odtlačok zostal na stoličke pri jednom z hradných izieb. Sluha vraj zomrel na podchladenie, takže je dosť možné, že ho schvátila istá smrteľná mužská choroba, neslávne známa ako nádcha! Isté však je, že tento neškodný duch tam len sedí, čaká a ticho smrká. 

Tým najlepším na záver musí byť bez sporu najznámejšia legenda viazaná k tomuto hradu. Tou je divoká kartová hra, ku ktorej usadol vášnivý kartár a živel gróf Crawford a niekoľko miestnych šľachticov. Sobotná hazardná seansa sa však pretiahla cez polnoc, ale ako býva v dobrej spoločnosti zvykom, v nedeľu – v deň Pána, nie je slušné hrať karty. To však rozľútostilo práve hazardéra Crawforda, ktorý vyzýva samotného diabla, aby si s ním šiel dať partičku, keď sa teda zbožným mocipánom nechce. A ako už to tak býva, nečakal na svojho pekelného spoločníka dlho. Rozohrala sa doslova diabolská partia, počas ktorej bolo za zatvorenými dvermi počuť len nadávky a zlostné búchanie do stolu. Jeden zo sluhov to nevydržal a pozrel sa kľúčovou dierkou na ono pekelné predstavenie. Vzápätí bol však oslepený a zrazený k zemi nahnevaným Crawfordom, ktorý dôrazne žiadal vydesených ex-spoločníkov, aby ho pri hre so svojím hosťom nerušili. Keď sa potom vrátil k stolu, bol preč satanáš aj s výhrou v podobe úpisu duše nebohého grófa. Keď po niekoľkých rokoch aj gróf za podivných okolností umiera, niesli sa hradom žalostné škreky, nadávanie a rany z miesta, kde partia prebiehala. Zamurovanie miestnosti ani tentokrát nepomohlo, a tak aj dnes je možné počuť a vidieť naozaj hrôzyplné odozvy týchto neľudských činov. Alebo je to len vietor a krysy v múroch starého panstva? Kto vie…  

text: Jan Chaloupka

foto: wikipedia commons , Baryonic Being , Ian Robinson

preklad: Zuzana Megerssová