Viete, že? Najväčšia gotická stavba sveta

Keď sa povie gotika či stredovek, každý si vybaví rytiersku zbroj, kruté boje, romantických hrdinov, dobyvačné výpravy a predovšetkým hrady, ktoré nám rovnako ako majestátne katedrály zostali hlavným symbolom stredovekej architektúry, až do dnešných dní. Reč však nebude o najväčšej známej katedrále postavenej z mrazivého žulového kameňa.

Naším dnešným NAJ bude križiacky hrad Malbork - najväčšia gotická stavba a súčasne tiež najväčšia stavba sveta z pálených tehál!

Viete, kde sa nachádza? Márne by ste ho hľadali vo Francúzsku, Anglicku či Nemecku. Tento historicky významný hrad totiž leží v severnom Poľsku, v rovnomennom meste pri brehoch rieky Nogat. Asi 60km severne sa nachádza významné prístavné mesto Gdaňsk, ktoré je nemenej zaujímavé svojím historicky-obchodným významom.

Základy pôvodne obrannej tvrdze boli zasadené roku 1274 na popud nemeckých rytierov, keďže vtedajšia nestabilná situácia severnej Európy, kde bola oddávna mocenská trenica medzi národmi Nemecka, Pruska a odbojnými kmeňmi Pobaltia, so sebou niesla aj potrebu pevných oporných bodov vládnucej moci.

 V tej dobe vznikala aj okolitá osada, ktorá neskôr dostala aj uznanie mestského práva. Celý hrad bol tvorený tromi opevnenými časťami. Tzv. Dolný hrad slúžil ako hospodárske zázemie, koniarne, ubytovne rádových bratov - rytierov, sluhov. V Strednom hrade bol umiestnený Palác veľmajstrov, reprezentačné miestnosti, kancelária rádu, refektár - jedáleň hostí. Horný hrad obsahoval kapitulár - miesto zasadania rádového konventu, kostol Najsvätejšej Panny Márie, špitál, zásobáreň, studňu a ďalšie priestory pre ubytovanie vzácnych návštev. Tehlové múry boli v najohrozenejších partiách vystužené žulou, ktorá omnoho lepšie odolávala zbraniam nájazdníkov, a to predovšetkým na hradbách a bránach.   

Svoj vrchol dosiahol Malbork medzi rokmi 1309-1457, kedy bol hlavným mestom križiackeho štátu so sídlom samotného rádového veľmajstra. Výnimočnosť hradnej tvrdze spočívala predovšetkým v jej nedobytnosti, o čom sa v roku 1410 presvedčili aj poľsko-litovské vojská počas prebiehajúcej bitky pri Grunwalde, v ktorej sa stretli nemeckí rytieri s poľskými vojskami Vladislava II. Jagelovského, ktoré tu podporil aj Jan Žižka, čo ho údajne stálo oko. Z historického hľadiska sa tak neďaleko hradu odohrala jedna z najkrvavejších bitiek stredoveku (cca 12 -16 tisíc padlých), ktorá mala za následok významné oslabenie vplyvu rádu nemeckých rytierov na vtedajšiu európsku „politiku“.

Hrad Malbork nebol nikdy dobytý. Do poľských rúk sa dostáva až v r.1457, kedy ho od posádky, ktorá dlho nedostala žold, odkúpil kráľ Kazimír Jagelovský za vtedy nevídanú cenu - 6 ton zlata. Armády Švédov, Napoleona či hordy povstalcov počas delenia Poľska však príliš mestu a tvrdzi nedali, a tak bolo nutné pristúpiť k náročnejšej rekonštrukcii. Tá tu začala rokom 1817 a skončila de facto až s druhou svetovou vojnou, kedy bolo nutné opravy začať prakticky od začiatku, pretože sa tadia