SR, Herľany – obec preslávená gejzírom

Obec je rozdelená do dvoch miestnych častí, a to Herľany a Žírovce. Prístupná je autom alebo autobusmi. My sme sa presúvali prvým menovaným dopravným prostriedkom. So zaparkovaním v obci nebol problém, a preto sme sa mohli nerušene vydať na jej spoznávanie. Obec s bezmála 300 obyvateľmi je známa už od roku 1487. Jej obyvateľstvo tvorili nemeckí prisťahovalci, no v 19. storočí boli poslovenčení. Dejiny obce začali byť späté s prírodným bohatstvom už v 17. storočí, kedy ako prvý na liečivé pramene upozornil stoličný lekár Daniel Textoris. Následne viacerí učenci skúmali túto oblasť a záverom ich výskumu bol vznik kúpeľov. Záujem o liečbu bol taký enormný, aj keď tu sa historické zdroje rozchádzajú, že nebolo dosť minerálnych zdrojov, a to malo za následok vznik ďalšieho vrtu, ktorého výsledkom je dnešný svetový unikát – Herliansky gejzír. Písal sa rok 1870 a od tých čias nastal údajný rozmach obce. Počas celého 19. storočia bola obec, resp. jej kúpeľný park obľúbeným miestom uhorskej šľachty, dokonca niektoré zdroje uvádzajú, že aj sám František Rákoczi tu chodieval. Sláva však trvala len do druhej svetovej vojny. Jej následky neboli odstránené, a tým pádom kúpeľná liečba nebola obnovená. Postupná zmena účelu objektov viedla až k súčasnému stavu, kedy kúpeľný areál spravuje Technická univerzita v Košiciach a slúži na konanie vedeckých, športových a spoločensko-kultúrnych podujatí. Našťastie existujú dobové fotografie aj zachovalé pamiatkové budovy ako Dargov, Branisko, Gejzír či Hornád, ktoré ilustrujú bohatú históriu tohto miesta.

Sami sme sa mohli presvedčiť, že neveľký park prechádzajúci do voľného lesa vytvára spolu s okolitými kúpeľnými budovami jedinečnú kulisu, ktorej dominantu tvorí Herliansky gejzír. Čaro parku dotvárajú aj umelecké plastiky z dreva, ktoré môžete obdivovať napríklad pri oddychu na niektorej z lavičiek. 

A čím je vlastne Herliansky gejzír tak výnimočným? Jedná sa o jediný studený vodný gejzír v Európe (aj keď je už známy výskyt podobného gejzíru v Nemecku či na Islande), čo podčiarkuje aj fakt, že sa nachádza na predbežnom zozname svetového dedičstva UNESCO. Bol aktivovaný ľudskou rukou a od roku 1872 je v nepretržite aktívny. Dôvodom jeho nízkej teploty, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 14 do 18 °C je jeho poloha vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou. Striekanie gejzíru je samovoľné, a preto si radšej dopredu pozrite na oficiálnych webových stránkach obce, kedy bude najbližšia erupcia. Periodicita je každých 32 až 36 hodín a nevšedný jav trvá 25 minút, avšak závisí to aj od zrážkovej činnosti. Výška gejzíru dosahuje 10 až 15 metrov. Zaujímavosťou je, že k erupcii došlo už viac než 40 tisíckrát a na povrch sa dostalo cez 20 miliónov m³ mineralizovanej vody. Pokiaľ by sme chceli vedieť viac o tomto unikáte, museli by sme navštíviť Zsigmondyho múzeum vo Vyšehrade (Visegrád) v Maďarsku, kde sú zdokumentované prieskumné práce aj model použitého vrtného zariadenia.

Po gejzíre sme si išli pozrieť ešte zaujímavú gotickú Kaplnku sv. Petra a Pavla z roku 1859, ktorá bola kedysi súčasťou kúpeľného areálu. Cestou sme sa od miestnych dozvedeli pár zaujímavých tipov na výlety. Napríklad, že môžeme ísť približne dva kilometre od obce ku kóte Hradisko, kde by sme na zalesnenom kopci našli síce slabo, ale predsa zachované zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia. Taktiež, že sa neďaleko nachádza prírodná rezervácia Malé Brdo so vzácnym spoločenstvom rastlín alebo mali by sme sa vydať hľadať minerály, prevažne opály. Ponuka bola veľmi zaujímavá, ale my sme sa rozhodli navštíviť iné miesto. Aké? To sa dozviete už o týždeň.

GPS: 48°48'3.31"N 21°28'41.08"E

Text: Oskár Mažgút

Foto: Peter Barna