Španielsko, Andalúzia – výlet za romantikou III.

Málaga je moderné rušné mesto s veľkým prístavom, ale vyžaruje z neho aj dlhá história... Majú tu hrad z 10. storočia, ktorý postavili Maurovia. Obdivujem krásnu katedrálu a nenechám si ujsť ani Picassovo múzeum (Museo Picasso Málaga). A teraz už mierim smerom na Córdobu. Nemohla som sa vymotať z centra, ale nakoniec sa mi to predsa len podarilo...

Córdoba bývala hlavným mestom maurskej Andalúzie. Bolo tu centrum umenia a vzdelanosti. Pripomína mi marocký Meknés s krásnymi hradbami a zurčiacou vodou pretekajúcou kanálmi pozdĺž múrov. Prešla som cez rímsky most (Puente Romano), teda starý maurský most postavený na rímskych základoch. Prechádzam až k mohutnej veži Torre de la Calahorra. Odtiaľto je krásny výhľad na opevnenú Córdobu a na pozostatky Alcázaru, kde bol palác chalifov. Oproti nemu je chrám a zvonica, to musí byť ona krásna Mezquita-catedral (mešita – katedrála), cieľ mojej púti.

Za vlády umajjovských emírov a chalifov priťahovala córdobská mešita pútnikov z ďalekých islamských krajín. Musela predčiť všetky ostatné, tak si to prial Abdarrahmán, a tak sa aj stalo. Bola postavená na brehu veľkej rieky al-Vádí al Kabír, dnes nazývanej Guadalquivir. Na tomto mieste stávali svätyne odjakživa.

Začala sa stavať r.785. Materiál sa bral odvšadiaľ, dokonca aj z bývalých chrámov a stavieb z antických ruín Stredomoria. Na helénskom stĺpe bola posadená byzantská hlavica, ale to nevadilo. Abdarrahmán zomrel tri roky po začatí stavby. Tú dokončil až jeho syn Hišám I. v roku 793. Arabská architektúra čerpala zo sýrskej, perzskej, byzantskej, rímskej aj vizigótskej. Ale vlastným tvorivým prínosom nadobudla osobitú a výraznú podobu.

Vstupujem vnútornou mostnou bránou, kde je na stĺpe archanjel Rafael, patrón mesta. A už som pri Bráne odpustenia (Puerta del Perdon) – múdejarskej zmesi arabského a kresťanského umenia. Ocitám sa na Pomarančovom dvore (Patio de Naranjas). Uprostred je veľká studňa očistenia. Obdivujem skamenený les mramorových, jaspisových a porfyrových kmeňov, taký zakliaty palmový háj. Hladké stĺpy sa v korune vetvia do dvoch poschodí oblúkov ako palmové bahniatka...

Priestor mešity sa nešplhá do výšky. Jeho nadľudskosť spočíva v neobvyklej rozľahlosti stĺpovej haly a nedohľadnosti priehľadov všetkými smermi. Pohľad ani duch sa nemôžu rozletieť do výšok, do voľného priestranstva. Cítite, že ste súčasťou zložitej spleti, zapletení do látky, z ktorej je utkané nekonečno...

V 16. storočí, hneď po dobytí Córdoby Ferdinandom III., bola do pôvodnej stredovekej mešity vystavaná katedrála zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

Pokračovanie nabudúce...

Text a foto: Sylvie Halouzková

Preklad: Oskár Mažgút