Rím II. - Colosseo

Je pravdou, že rozlíšiť tu turistickú sezónu od obdobia relatívneho pokoja je v samotnom Ríme pomerne ťažká úloha, dvojnásobne to potom platí o tomto mieste.

Colosseum je najvýznamnejším symbolom celého Ríma a s najväčšou pravdepodobnosťou aj celého Talianska, ktorému môže konkurovať snáď už len šikmá veža v Pisse, preto sa teda po práve radí medzi také symboly ako je Big Ben v Londýne, Eiffelova veža v Paríži, Červené námestie v Moskve či Biely dom v Spojených štátoch amerických. Pre popis Colossea a jeho bohatej histórie som teda vyčlenil celý jeden blok tohto seriálu.

Pravdepodobne každý snáď najmenej raz v živote videl film, ktorý sa aspoň čiastkovým spôsobom odohrával v Ríme. A alebo v ktorom sa pre rýchle prenesenie deje či pre plynulé navodenie atmosféry rušného, až trošku niekedy hektického života v tejto talianskej metropole mihla jedna z jeho pamiatok. Mnohokrát už boli použité zábery Colossea a jeho priľahlej cesty vedúcej až k Aroc de Constantino, alebo Konštantínovmu oblúku, po ktorej sa Taliani za hvizdotu ľahkých motorov preháňajú. Nutné povedať, že po veľmi krátkej dobe vám možno tento zvuk zovšednie, čo sa rozhodne nedá povedať o samotnom správaní miestnych vodičov, ktoré je tu ozaj na pováženie.

Ale späť ku Colosseu, moja prvá cesta týmto kúzelným miestom viedla pozdĺž jeho južnej až juho-západnej steny a práve vtedy mi napadla skutočnosť, že celé toto „kolosálne“ dielo staroveku je v skutočnosti omnoho menšie, než som si ho predstvoval. Pravdepodobne to bolo práve vinou mnohých filmových a literárnych stvárnení. Napriek tejto skutočnosti nijako neuberá tomuto miestu na jeho veľkosti a význame.

Tento ohromujúci amfiteáter, ktorým bezo sporu na dobu svojho vzniku bol, sa aj napriek dvom zemetraseniam a predovšetkým potom nenechavosť Rímskych elít v dobe renesancie zachoval v pomerne dobrom stave, čo nám ponúka možnosť nahliadnuť do jeho histórie a tak aj načerpať takmer až neuveriteľnú atmosféru tohto miesta.

Stavba tohto diela sa datuje približne do roku 72 nášho letopočtu, kedy cisár Vespasián začal  jeho výstavbu. Stavba bola dokončená roku 80, už za nasledovníctva Vespasiánovho syna Tita. Už samotná stavba tohto na svoju dobu monštrózneho projektu, bola poznamenaná prácou židovských väzňov a práve táto skutočnosť dáva svojím spôsobom tušiť pôvodne ponurý význam miesta. Miesto, ktoré vo svojej dobe slúžilo k hrám značne odlišného razenia, než sme zvyknutí my, napríklad zo súčasných športových akcií.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský

Preklad: Zuzana Megerssová