Severné Macedónsko III.: Ochridské jazero

Niekoľkokrát som mohla vidieť, ako z búrkového mraku v jednej časti jazera padajú prúdy vody k hladine, zatiaľ čo v inej časti je pokoj a jazero pritom hrá snáď všetkými odtieňmi modrej.  

Ochridskému jazeru sa hovorí perla Balkánu, a tá prezývka sa mi zdá naozaj trefná. Toto obdivuhodné jazero sa rozkladá na ploche 348 km², na dĺžku meria 30 km a na šírku až 15 km. Leží v nadmorskej výške 695 m a nad ním sa zo všetkých strán týčia viac než dve tisíc metrov vysoké pohoria, ktoré mu dodávajú na príťažlivosti a fotogenickosti. Ide o jazero tektonického pôvodu, teda ležiace v tektonickej depresii. Vďaka významnej hĺbke takmer 300 m sa môže pýšiť prvenstvom. Je najhlbším jazerom Balkánskeho polostrova. Tiež je hraničným jazerom, oddeľujúcim od seba dva štáty – Severné Macedónsko a Albánsko, pričom Albánsku patrí približne 1/3 jeho pobrežia.

Voda v jazere je až neuveriteľne čistá. Priezračná je až do 22 metrovej hĺbky. Keď som z lodi skúmala, čo všetko je vidieť, nemala som ale moc šťastia – zahliadla som iba niekoľko malých rybičiek. Bohužiaľ som ale nevidela ochridského pstruha, ktorý je jedným z viacerých endemických druhov, žijúcich v tomto jazere, starom 3 - 4 milióny rokov.

Zaujímavosťou je zásobovanie jazera vodou. Keď neberiem do úvahy vodu zo zrážok, hovorím o prítokoch. Tie totiž svoju cestu vedú podzemím cez krasový reliéf pohoria Galicica. Voda pochádza z iného jazera – jazera Prespanského, ležiaceho o skoro 150 metrov vyššie a steká do neho podzemnými vápencovými dutinami. Pokiaľ by nastalo naozaj extrémne dlhé obdobie sucha, mohlo by sa stať, že Prespanské jazero dočista vyschne, zatiaľ čo Ochridské bude stále plné vody.

Keď som trávila čas na brehoch jazera, rada by som sa v ňom tiež vykúpala. Zabudla som si ale plavky a počas mojej pracovnej cesty by asi nebolo moc vhodné odhodiť zábrany a vykúpať sa bez nich. Ani teplota vody ešte nebola tak úplne ideálna. Subjektívnym odhadom by som ju tipovala na takých 16 °C, možno o trošičku viac. V lete sa teplota vody v jazere pohybuje medzi 18 až 24 °C, čo už je predsa len o niečo prívetivejšie. Aspoň nohy som si ale do Ochridu niekoľkokrát ponorila a musím priznať, že mi to urobilo naozaj dobre.

Nemôžem povedať, že by som na jazere zaregistrovala rušnú lodnú prevádzku. Nejaká ale predsa len je. Spozorovať sa dajú väčšie výletné lode, ale tiež malé plechové loďky, ktorých veľké množstvo som videla hlavne na brehoch pozdĺž jazera. Potom som ich videla aj „zaparkované“ pri domčekoch vo svahu pohoria Galicica. Mali rôzne farby, z ktorých sa mi najviac páčila kombinácia bielej s námorníckou modrou. Práve na takejto loďke by sa mi bolo páčilo vyplávať si na jazero, avšak ani na výletnej lodi, na ktorej som mala to šťastie pobudnúť niečo vyše hodiny, počas cesty ku kostolu Sv. Nauma a späť, to nebolo vôbec na zahodenie.

Ochridské jazero je skrátka klenot Severného Macedónska. Preto sa do jeho letovísk, predovšetkým do rovnomenného mesta, schádzajú macedónski, ale tiež napríklad zahraniční turisti z Nemecka, ako by išli k moru. Takisto aj ja som si tu užívala plnými dúškami nadzemskú pohodu, ktorá z neho sála.

GPS: 41°06'39.8"N 20°47'19.2"E

Text a foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: O. Maňáková