ČR, Lužické hory: výlet k vrcholom

Jedlová

Zalesnený znelcový vrchol Jedlovej (774 m n. m.) so špičkou rozhľadne a nie príliš vzhľadným rádiokomunikačným stožiarom zbadáme už od rovnomennej železničnej stanice, ležiacej na trati medzi Bakovom nad Jizerou, Děčínom a Rumburkom. Od stanice sa najprv vydáme po zelenej značke na rázcestie „U ranče“ a odtiaľ hore po červenej až na vrchol. Za zdolanie krátkeho, ale zato strmého stúpania budeme odmenení pohľadom na malebnú, bezmála tridsaťmetrovú kamennú vežu. Rozhľadňa na Jedlovej je hrdinkou klasickej drámy so šťastným koncom. Spolu s priľahlou turistickou chatou totiž verejnosti slúžila od roku 1891 až do začiatku druhej svetovej vojny, kedy sa dočkala smutnej éry chátrania. Snáď len zásluhou nadšených manželov Krejčových a obce Jiřetín pod Jedlovou bola po viac ako 50 rokoch znovuoživená a v roku 1993 opäť slávnostne otvorená. Dnes si môžeme vďaka tomu z jej ochodze vychutnať kruhový výhľad na vrcholky Lužických, Jizerských i Krušných hôr, Českého stredohoria, Českého raja či Krkonôš. V hostinci pod rozhľadňou navyše výborne varia, čo isto ocenia nielen zblúdilí turisti, ale v zime tiež lyžiari križujúci svahy miestnych zjazdoviek.

Tolštejn

Potom, čo z Jedlovej zídeme späť k rázcestiu „U ranče“, dovedie nás červená značka až k zachovalej zrícanine stredovekého hradu Tolštejn. Ak si zaplatíme vstupné, po schodisku sa dostaneme až na najvyššie skaly, odkiaľ uvidíme najbližšie vrcholky a osady. V hradnej reštaurácii môžeme doplniť energiu a po červenej značke pokračovať smerom k vrchu Luž (793 m n. m.), najvyššiemu vrcholu pohoria. Keď v osade Lesné prejdeme frekventovanú rýchlostnú cestu, opäť sa ocitneme v objatí tichých lesov a drsných skál.

Cesta na Luž

Cestou k vrcholu Luž neminieme výrazný skalný útvar Trojhran s hraničným stĺpom a množstvom vyrytých znakov a letopočtov. Odbočka k nemu sa nachádza približne 300 metrov za rázcestím „Pod Ptačincem“. Cestička, ktorá ho spája so značenou cestou ústí pri križovatke s turistickým prístreškom. Po krásnej hrebeňovej trase, ktorá sa v zime mení na parádnu bežeckú magistrálu, pokračujeme pozdĺž štátnej hranice s Nemeckom. Pri výstupe záverečnými serpentínami na Luž sa síce trochu zapotíme, ale rozhľad z plošiny na vrchole za to stojí! Niet divu, že tu v 19. storočí bola zriadená dokonca turistická chata s vyhliadkovou vežou, ktorá však nanešťastie v roku 1946 úplne vyhorela.

Sírný prameň bez síry

Po zostupe z vrcholu Luž dôjdeme k rovnomennej chate, odkiaľ zamierime po zelenej značke k Sírnemu prameňu. Ten je unikátny svojim chemickým a bakteriálnym zložením, ktoré však nemá so sírou nič spoločného! Za hrdzavé povlaky na ponorených predmetoch je zodpovedná zvláštna baktérie Leptothrix ochracea, ktorá využíva železo vo vode k jeho vlastnému zhromažďovaniu.

Od priehrady Naděje k Milštejnu

Od prameňa dôjdeme po zelenej značke k neďalekému rázcestiu „U Jána“, odkiaľ budeme sledovať žlté značenie, až k vodnému dielu Naděje na Hamerskom potoku. Voda z nádrže pôvodne slúžila pre pohon píly v neďalekom Hámri. Dnes už nádrž nie je vodohospodársky využívaná, takže si v nej pri troške otužilosti môžete aj zaplávať. Ak sa po našej prístupovej ceste vrátime pár stoviek metrov späť, narazíme na odbočku k ľadovej jaskyni Naděje. Aj keď je jaskyňa neprístupná, určite ucítime všadeprítomný chladný vzduch vanúci spoza mreže pri vstupe do jaskyne a z prieduchov v suťovom poli na zalesnenom svahu.

Cestou po červenej značke vedúcej do Svoru narazíme ešte na jednu zaujímavosť – zrúcaninu stredovekého strážneho hradu Milštejn. Zvyšky hradného muriva upútajú pozornosť predovšetkým svojim nevšedným umiestnením v pieskovcovom masíve. Miestny skalný terén však dnes namiesto nebojácnych rytierov dobývajú nanajvýš horolezci. Ak nemáme so sebou horolezeckou výzbroj, nemáme dôvod príliš sa tu zdržovať – čaká nás približne ešte asi hodina cesty na vlak do Svoru, kde zakončíme náš 25kilometrový výlet po Lužických horách.

Text/foto: Blanka Pechačová

Preklad: O. Maňáková