Argentína, Patagónia – Ushuaia a Ohňová zem

Cestou po Ohňovej zemi sa krajina výrazne mení. Keďže ideme autobusom, máme čas pozorovať okolitú krajinu. Severnú zónu ostrova charakterizuje pokračovanie patagónskej stepi, kde je pláň pokrytá travinami a krami. Tento porast sa strieda s vlhšími oblasťami pozdĺž vodných tokov, kde sa pasú ovce a kravy. Keď pokračujeme na juh, reliéf sa začne vlniť a objavujú sa lesy a v údolí malé rašelinisko. Veľkú prirodzenú hranicu medzi severnou a južnou časťou ostrova tvorí jazero Fagnano. Tu pri jazere sa dá dobre vidieť výrazné delenie medzi zónami, kedy sú malé kríky smerom na juh vystriedané lesmi.

Ohňová zem je najmladšou z argentínskych provincií. Pred príchodom európskych expedícií v 16. století bola táto provincia osídlená už viac než 6000 rokov etnickými skupinami. Prvými Európanmi, ktorí preskúmali územie, boli námorníci španielskej expedície pod vedením moreplavca Fernão de Magalhãesa v roku 1520. Prvé kontakty s miestnymi etnickými skupinami poznamenali komplikácie pri komunikácií a spojení dvoch veľmi odlišných svetových názorov, čo podporovalo šírenie mýtov a príbehov. Len čo sa európski osadníci usadili v tejto oblasti, museli svoje európske zvyky prispôsobiť neznámej a nepriateľskej krajine. Ich expanzia však znamenala zánik domorodého obyvateľstva. V roku 1885 sa Ushuaia stala hlavným mestom a sídlom vlády Ohňovej zeme. Od počiatku 20. storočia sa s príchodom prisťahovalcov a tiež vďaka rozvoju priemyslu tunajšia populácia prudko zvýšila. Vláda tu dokonca zriadila väzenie, aby urýchlila pokrok, pretože v rokoch 1911–1974 tu museli väzni pracovať na výstavbe mesta.

Keď konečne dorazíme do centra mesta, nemusíme ani hľadať ubytovanie. Spanie totiž máme dohodnuté u Horácia a Emílie. Sme naozaj veľmi radi, pretože tunajšie počasie je veľmi nevyspytateľné. Prší a fúka, potom je chvíľu pekne. Pre mapku mesta sa zastavujeme na turistických informáciách. Tu je jasne vidieť, akým veľkým turistickým miestom je Ushuaia. Priplávajú sem výletné lode plné turistov. A každý z nich si chce dať do pasu razítko, že bol na konci sveta.

Vzhľadom k počtu turistov sa tu nachádza mnoho turistických atrakcií, počítajte však s omnoho vyššími cenami. Od hotelov cez jedlo až po vstup do národného parku za 350 argentínskych pesos. Národný park (Parque Nacional Tierra del Fuego) bol vytvorený v roku 1960 pre ochranu miestnych lesov a disponuje 63 000 ha. Zároveň je to jediný národní park Argentíny, ktorý má morské pobrežie. Okrem všetkých možných outdoorových aktivít v národnom parku a jeho okolí sa tu naskytá tiež možnosť vydať sa na výletnú plavbu po kanáli Beagle a vidieť pritom ostrovy s tučniakmi alebo uškatcami.   

My sa prejdeme mestom okolo Bahia Encerrada a tiež pozdĺž pobrežia. Za mestom totiž pozdĺž pobrežia vedie cesta. Autom sa dá dôjsť k Playa Larga a odtiaľ sa po cestičke vydať ďalej pešky. Naskytajú sa tu krásne výhľady, ale pretože veľmi fúka, nejdeme príliš ďaleko.  

Horácio nás autom zoberie ešte na Cerro Cortez, do výšky 250 metrov nad morom, kde sa nachádza luxusný hotel Arakur, v ktorom bol vraj ubytovaný aj Leonardo Dicaprio, keď tu natáčal film Revenant. Naskytá sa odtiaľ pekný výhľad na okolie. Večer ešte u našich hostiteľov zažijeme tradičné argentínske posedenie u „asada“ – grilovaného mäsa. Argentínčania sú veľmi spoločenskí a radi sa takto schádzajú. Návšteva prichádza až po desiatej hodine večer, čo je pre nich ale typické.

GPS: 54°48'24.3"S 68°18'20.7"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková