Argentína, Patagónia – El Calafate, ľadovec Perito Moreno

Patagónske ľadové pole je po Antarktíde druhé najväčšie na svete. Známe je aj ako „kontinentálny patagónsky ľad“ a zaberá plochu približne 2 600 km². Okrem 47 hlavných ľadovcov, z ktorých 13 prúdi do Atlantiku, existuje ešte ďalších 200 ľadovcov menšieho rozsahu, ktoré nespadajú do ľadového poľa. Tento južný zázrak je neobvyklý ešte kvôli jednej veci: na rozdiel od iných formácií, ktoré sa vytvárajú až od výše 2 500 m n. m., počiatok týchto ľadovcov je vo výške 1 500 m n. m. a zostupuje až do 200 m n. m., čo umožňuje jedinečný prístup.

Prvú expedíciu, ktorá sa v roku 1867 dostala do tejto oblasti, organizoval kapitán Luis Piedra Buena. Tá sa dostala až k ústiu rieky Santa Cruz a cesta tam im trvala 33 dní, cesta späť potom už len 16 dní. Došli k Lago Roca a boli nadšení myšlienkou, že našli prechod až k Pacifiku. Pri tejto expedícii bolo objavené jazero, ktorému dal Francisco Moreno v roku 1877 názov Lago Argentino. Francisco Moreno sa práve v roku 1877 spolu s Carlosom Moyanom vydal na ďalšiu expedíciu rieky Santa Cruz, ktorú započali na Isla Pavón.

Samotný ľadovec Perito Moreno dostal svoje meno až v roku 1899 a nachádza sa 85 km od mesta. Do El Calafate jazdí z El Chalténu autobus, bohužiaľ cena je turisticky dosť nadsadená, cesta stojí 600 argentínskych pesos (cca 630 Kč). Kvôli cene sme sa radšej rozhodli stopovať. Aj keď je to nadlho, máme šťastie a do El Calafate sa dostaneme. Je tu mnoho hotelov aj kemp. Nemáme v pláne sa tu veľmi zdržovať, pre nás je najväčším lákadlom ľadovec Perito Moreno, ktorý chceme vidieť, a potom sa zas posunieme ďalej na juh.

Pokiaľ tu nie ste autom, nezostáva vám nič iné, než si zaplatiť v cestovnej kancelárii zaplatiť jednodenný výlet za ľadovcom. V podstate si zaplatíte len autobus, ktorý vás tam dovezie a v daný čas zas odvezie späť. Vstupné nie je započítané. Samotný park je výborne riešený, prechádzate sa po drevených lávkach, môžete sa posadiť a sledovať ľadovec zo všetkých možných uhlov a vyhliadok. A keď vám bude priať počasie a bude teplo, uvidíte a aj budete počuť ako sa odlamujú kusy ľadu. Aj keď to z diaľky vyzerá ako kúsky, celý ľadovec dosahuje výšku vyše 60 metrov nad jazerom, takže tie malé odlamujúce sa kúsky môžu byť pokojne aj obrovské kusy väčšie než autobus. Ľadovec sa totiž stále posúva a jeho pohyb spôsobuje postupné odlamovanie. Neustále sa však vytvára, takže ani neubúda a jeho dĺžka dosahuje dokonca až 5 km. Rozhodne je to úžasný zážitok, vidieť to celé naživo.

Ľadovec Perito Moreno uspokojil naše očakávania natoľko, že ďalšie ľadovce už vidieť nepotrebujeme, a tak sa stopom presúvame do Río Gallegos. Toto mesto je v podstate najjužnejším kontinentálnym mestom na pobreží Atlantiku a distribučným centrom Ohňovej zeme. Cestovný ruch tu vzrástol najmä vďaka kolóniám tučniakov a majáku na myse Vírgenes. Pre nás je Río Gallegos len miestom, kde prespíme a autobusom sa potom posunieme ďalej do mesta Río Grande. Autobus volíme hlavne preto, že časť cesty musíme prejsť na lodi a aj cez chilské územie, takže stopovanie veľmi neprichádza do úvahy.

Cestou aspoň môžeme pozorovať meniacu sa krajinu Ohňovej zeme, poskakujúce lamy guanaco a nandu, ale o tom zas nabudúce.

GPS: 50°29'52.6"S 73°08'16.3"W (ľadovec)

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková