Argentína, Patagónia – Ruta 40, prvá časť

Patagónia je jedna z najmenej obývaných oblastí planéty. Pred príchodom Španielov boli miestne regióny osídlené rôznymi domorodými skupinami. Na kontinente žili Pehuenčovia, Mapučovia a Tehuelčovia. V Ohňovej zemi žili zas Yámanovia, Onasovia alebo Selknamovia.

Nie je známe, kto objavil Patagóniu, niektorí vravia, že to bol Amerigo Vespucci na jeho výprave z roku 1502. Isté ale je, že názov „Patagones“ po prvý raz použil Ferdinand Magellan v roku 1520.

Meno Patagónia totiž dali tomuto miestu ako prví práve Španieli, ktorí domorodcov nazývali „Patagones“. Pre malých Španielov a Portugalcov boli miestni obyvatelia veľkí a podľa jedného z príbehov dostala Patagónia svoje meno kvôli obrovským stopám, ktoré po sebe zanechávali Tehuelčovia, keď mali nohy obviazané kožou.  

Je nám jasné, že na začiatku jari tam bude ešte chladno a že nás čaká nekonečná planina bičovaná neustálym vetrom. A pokiaľ sme Patagóniu nenavštívili, nedokázali sme si predstaviť, aký je ten neustály vietor skutočne vyčerpávajúci.

Naším cieľom je najjužnejšie mesto sveta – Ushuaia. Máme v pláne dôjsť tam po ceste s názvom Ruta 40 a cestou navštíviť turistické trháky – ľadovec Perito Moreno alebo národný park Los Glaciares v El Chalténu. Než sa tam dostaneme, čaká nás mnoho kilometrov a zopár miest, kde máme v pláne prespať.

Ruta 40 začína na najjužnejšom konci Patagónie a vedie západnou hranicou Patagónie pozdĺž Ánd. Cesta vedie cez stepi aj pohoria a končí na rieke Barrancas v Neuquene, dlhá je až 2 896 km, z ktorých je len 321 km nespevnených, teda štrk.

Máme v pláne stopovať. Ceny lístkov ale aj jedla sa smerom na juh totiž dosť zdvíhajú. Pri stopovaní nás neraz rozčuľujú miestni. Čakanie na autobus si tiež skracujú stopovaním, bohužiaľ sa ale vždy postavia pred nás a jednoducho stopujú. Stopovanie v Argentíne v tejto oblasti vôbec nie je jednoduché a rýchle, a tak im väčšinou skôr príde autobus. Nám sa nakoniec podarí stopnúť náklaďák. Plne naložený ale ide veľmi pomaly, pretože nevie, či nebude niekde na cesta ľad. A tak sa dnes dostávame len do El Bolsónu. Síce je vzdialený len 116 km, ale išli sme sem snáď 4 hodiny. Do Patagónie sme sa vybavili stanom, pretože je tam mnoho kempov a tým dosť ušetríme. V El Bolsóne však sezóna ešte nezačala a kempy sú zatvorené, preto nepohrdneme hostelom.

El Bolsón je tak trochu mesto hippie. Oficiálne vzniklo v roku 1926 a dnes tu žije mnoho európskych prisťahovalcov. El Bolsón bol v roku 1984 prehlásený za nejadernú zónu a získal titul „Ekologická obec“, pretože všeobecná organická charta predpokladá, že región je bez rádioaktívneho znečistenia. Ľudia tu žijú alternatívnym spôsobom života, pestujú ovocie a chmeľ, mesto sa preslávilo svojimi remeselnými trhmi. Takže pokiaľ chce niekto zásadne zmeniť svoj životný štýl, jednoducho sa presťahuje do El Bolsónu.

Ďalší deň sa naše stopovacie snaženie skončí za mestom Tecka. Aj keď sme nedošli veľmi ďaleko, aspoň sme sa posunuli o kus ďalej. Máme stan, takže si u miestnych vypýtame iba vodu a prespíme v ňom. Len čo vysvitne slnko, opäť sa ponáhľame stopovať. 

GPS: 41°57'57.8"S 71°32'08.0"W (El Bolsón)

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňák