Argentína, Buenos Aires – úchvatné hlavné mesto II.

Počas prechádzania sa po meste míňame samozrejme mnoho kostolov ako je Basílica del Santísimo Sacramento, koloniálna bazilika z roku 1732 Basílica de Nuestra Señora del Pilar a kostol v staroruskom štýle Iglesia Ortodoxa Rusa de la Santísima Trinidad.

Asi najkrajší cintorín, aký sme na ceste po Južnej Amerike navštívili, je Recoleta Cemetery. Verejný cintorín tu vznikol v roku 1822 a navrhol ho francúzsky inžinier Próspero Catelin. V súčasnosti má cintorín viac než 6 400 sôch, sarkofágov, rakví a krýpt a z toho viac než 90 hrobiek sú národné historické pamiatky. Počas dňa sa tu vystrieda veľa turistov, najviac ich nájdete pri hrobkách najznámejších osobností ako Eva Perón (prvá dáma Argentíny).

Pokiaľ sa však po cintoríne vydáte trochu ďalej, odrazu zistíte, že ste v uličke sami, a tak sa prechádzate týmto labyrintom hrobiek, kde náhle vidíte, že niektoré sú dokonca aj rozbité. Všetko odrazu začne pôsobiť akosi tajomne. Každý cintorín má svoje príbehy, tie samozrejme nechýbajú ani tu. Medzi výrazné hroby patrí secesná hrobka Rufiny Cambaceres, ktorú dala urobiť z mramoru jej matka potom, ako sa zistilo, že Rufina bola omylom pochovaná zaživa. Miestni robotníci počuli niekoľko dní po jej pohrebe výkriky, keď potom rakvu otvorili, boli na tvári Rufiny a na vnútrajšku rakvy objavené škrabance. David Alleno pracoval 30 rokov ako hrobár a svoje peniaze poctivo šetril na vlastnú sochu a hrob. Keď mu architekt oznámil, že sochu dokončil, Alleno išiel domov a zabil sa. Vraví sa, že na cintoríne môžete stále počuť cinkať jeho kľúče, keď sa jeho duch prechádza uličkami cintorína. Najstrašidelnejšie však na nás pôsobí socha Liliany Crociati, ktorá zomrela na svadobnej ceste v Rakúsku v 70. rokoch. Jej rodičia nechali vystavať jej hrobku ako rekonštrukciu spálne a pri vchode nechali postaviť jej sochu v svadobných šatách so svojím milovaným maznáčikom po boku.

Na rozveselenie stojí za návštevu turistická štvrť La Boca so svojou uličkou Caminito. V podstate sa jedná o pouličné múzeum s farebne maľovanými domami, ktoré sú typickými obydliami prisťahovalcov, ktorí sem prišli na konci 19. storočia. Do roku 1950 bola štvrť spustnutá, potom sa skupina susedov rozhodla ulicu obnoviť a miestny umelec Benito Quinquela Martín začal stavby požívať ako plátno. Dnes je v tomto pouličnom múzeu zakomponovaných niekoľko prác argentínskych umelcov a Caminito sa stalo obľúbeným miestom turistov. Niekoľko reštaurácii ponúka tanečnú show – tango a iné folkové tance. V podstate je to taká ulička vytvorená pre turistov. Pokiaľ sa vydáte niekam mimo toto turistické centrum, ocitnete sa v najchudobnejšej štvrti Buenos Aires, takže tu nemusí byť úplne bezpečne. V srdci La Boca sa nachádza aj Museo de Bellas Artes de la Boca Quinquela Martín. Toto umelecké múzeum daroval mestu práve muž zodpovedný za farebné domy v štvrti La Boca. Jeho zámerom bolo vytvoriť v okolí vzdelávacie a kultúrne centrum.

Za odpočinkom vyrážame do ekologickej rezervácie Costanera Sur, ktorá je s 350 hektármi najväčším a najrozšírenejším zeleným priestorom v Buenos Aires. Navzdory blízkosti rušného centra mesta je to pozoruhodne pokojná oáza ticha a útočisko pre divokú zver. Cestou z parku do centra mesta míňame ešte otáčavý most, ktorý lodiam umožňuje preplávať kanálom. Je to trochu zvláštne, keď spadnú závory a odrazu sa most odsunie a namiesto vlaku pred vami prepláva loď.

Keď je už človek z toľkého chodenia po pamiatkach unavený, stačí si nájsť nejakú turistickú uličku plnú trhov s remeselnými výrobkami, kde sa spieva a tancuje, popíja maté a zábava je v plnom prúde.

GPS: 34°38'16.1"S 58°21'45.0"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková