Argentína, Patagónia – San Carlos de Bariloche

My do Bariloche prichádzame z Čile. Prechádzame pustou krajinou bez života – to vďaka chilskému vulkánu Puyehue. Ten je stále aktívny a k najväčšej erupcii došlo v roku 1960, len jeden deň po zemetrasení. Potom vulkán chrlil lávu a popol ešte mesiac a na jazere Nahuel Huapi sa vytvorila dokonca tsunami. Ako sa dostávame bližšie k Bariloche, otvárajú sa nám krásne výhľady z okolitých hôr na modré jazerá.

Svoje meno si Bariloche získalo podľa slova „Vuriloche“ od Mapučov žijúcich v Chile. V preklade toto slovo znamená „ľudia na druhej strane hory“. Osídľovanie mesta začalo v roku 1895, kedy tu Carlos Wiederhold vybudoval prvý obchod so zmiešaným tovarom. Oficiálne bolo mesto založené v roku 1902 s názvom San Carlos de Bariloche.

V nasledujúcich rokoch sa vybudovala prvá cesta pre autá, začali prichádzať turisti a obdobie izolácie sa v roku 1934 definitívne skončilo s postavením železnice. Na konci 30. rokov tu vyrástli najvýznamnejšie budovy mesta, ktoré sa stali jeho symbolom – Centro Cívico, katedrála a hotel Llao-Llao.

Vraví sa, že neprejsť sa po námestí Centro Cívico (Občianske centrum) je ako nebyť v Bariloche. Je to ako nejesť slávnu čokoládu alebo nečeliť veternému jazeru Nahuel Huapi. Hlavným lákadlom je architektonický súbor verejných budov postavených z kameňa, ktorý kontrastuje s drevenými detailmi dverí, balkónu a rámov okien. V Centro Cívico sa dá navštíviť Museo de la Patagonia, a tak sa zoznámiť s históriou oblasti. Hlavným katolíckym chrámom mesta je Catedral Nuestra Señora del Nahuel Huapi.

Medzi tradičné akcie v Bariloche patrí Fiesta Nacional de la Nieve  – „Slávnosti snehu“. Zimné športové aktivity tu začali ako rozptýlenie prvých osadníkov v uliciach centra. Postupne sa táto činnosť presunovala na Cerro Otto, kde sa na začiatku 30. rokov konal prvý argentínsky šampionát.

Okrem lyžovania a čokolády sa mesto preslávilo aj trochu neslávnou históriou. V rokoch 1901 až 1905 tu na neďalekom ranči žili známi štvanci Butch Cassidy a Sundance Kid. Utiekli potom, čo sa dozvedeli, že sú sledovaní detektívom pracujúcim pre slávnu agentúru Pinkerton. Zanechali dôkazy o svojej prítomnosti v registri obecného skladu, ktorý sa nachádza pri zdroji rieky Limay, niekoľko kilometrov za mestom Bariloche. Okrem nich do Bariloche a Patagónie utieklo po druhej svetovej vojne aj mnoho nacistov a vznikla tiež legenda, že na brehu jazera mal dokonca dom aj samotný Hitler.

Vyrážame na vrchol Cerro Otto, ktorého nadmorská výška dosahuje 1 405 m. Môžeme sa vyviesť aj lanovkou, ale to by sme prišli o tie krásne výhľady. Hore na kopci sa nachádza kaviareň, ktorá sa v priebehu 20 minút otočí o 360 °. Vzhľadom na to, že sme išli pešky a nie lanovkou, tak sa ďalej nedostaneme. Správcovia lanovky nás nikam ďalej nepustia. Museli by sme si kúpiť lístok na lanovku. Síce tomu nerozumieme, prečo by sme sa nemohli prejsť až na samotný vrchol, ale nedá sa nič robiť.

Bývame u miestnych – Rudolfa a Luisy, ktorých sme náhodou stopli v severnej Argentíne a dali nám na seba kontakt. A teraz, keď sme v Bariloche, môžeme u nich prespať a vyskúšať ich domáce empanadas plnené mletým mäsom. Takže to stopovanie v zime a vetre má predsa aj svoje výhody.

GPS: 41°08'00.6"S 71°18'36.5"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková