Viete, že? Európske sopky I.

Dnešný diel nášho nekonečného seriálu bude venovaný európskym sopkám, ktoré ešte stále hrozia svojou nepredstaviteľnou ničivou silou, čo však nezabránilo ľuďom postaviť si svoje obydlia na svahoch aj tých najaktívnejších vulkánov Európy.

Keď sa povie sopka, väčšina z nás si vybaví nedávnu krízu spojenú s výbuchmi islandských sopiek. Ostrov ohňa a ľadu, ako je Island nazývaný, je aj napriek svojej kráse predsa len obývaný celkom sporadicky, resp. jeho život je sústredený do niekoľkých menších správnych centier. Príroda a drsná krajina severu je však v drvivej väčšine neobývaná a nehrozí tak v prípade erupcií významnejšie straty na životoch či majetku. Pravým opakom sú sopky, na ktorých úbočí sa rozkladajú doslova miliónové metropoly.

Najznámejšie európske sopky, Etna a Vezuv, tieto parametre spĺňajú a my sa dnes pozrieme, ako sa ľuďom v ich tieni žije.

Menšia z nich – Vezuv, čnie ako hrozba nad talianskym Neapolom. Aj keď jej výška nedosahuje nijako závratnú medzu, len 1279 metrov nad morom, je hlavnou dominantou Neapolského zálivu i celej oblasti. Za celú svoju históriu, zhruba 17 tisíc rokov, vybuchla viac než sedemkrát. Aj keď sa zdá toto číslo, vzhľadom k veku vrchu, úplne zanedbateľné, je nutné si uvedomiť, že tu počas zničujúcich erupcií našlo hrob tisíc obyvateľov, pričom najznámejšou katastrofou bolo zničenie mesta Pompeje.

Ľahkovážnosť tunajších obyvateľov, ktorí po storočia považovali Vezuv za už dávno vyhasnutý vulkán, dostala tvrdú ranu koncom októbra roku 79 n. l., desaťtisícové mesto zahalil mrak jedovatých plynov, horúceho popola a lávy, ktorá spoločne s prachom pokryla mesto do výšky 6 metrov! Tri dni trvajúce erupcie, sprevádzané zemetrasením, spôsobili tiež ničivé vlny tsunami. Na svoje znovuobjavenie čakali mestá Stabia a Ercolano celých 17 storočí! Až v roku 1738, resp. 1748 bola postupne odkrývaná hrozivá história tohto miesta. Najväčšie objavy sa však uskutočnili až po polovici 19. storočia. Vážený archeológ Giuseppe Fiorelli objavil schránky a prachové dutiny so zakonzervovanými ľudskými ostatkami, z ktorých pokrivených tvárí sa dá dodnes vyčítať, čo desivého sa tu vtedy udialo.  

Podobný osud by však čakal aj dnešných obyvateľov blízkeho Neapola, ktorý sa však dnes topí predovšetkým v hromadách odpadkov. Tretie najväčšie mesto Talianska s takmer piatimi miliónmi obyvateľov je tak pod permanentnou hrozbou podobnej katastrofy. Posledná významnejšia erupcia tu prebehla relatívne nedávno, v roku 1944. Od tej doby je magmatický kotol v hĺbke asi 8 kilometrov pod stálym dohľadom odborníkov a seizmológov. Pokojný život na úpätiach vrchu, vinice a romantické dedinky, to všetko sa môže počas niekoľkých hodín zmeniť na nepoznanie a rovnako tak osud prakticky celej Európy. Sopečný oblak zo silnej erupcie by podľa väčšiny prognóz na niekoľko dní až týždňov zatienil slnko a nastala by sopečná noc. Všetko by pokryl popol, rastliny by vplyvom jedov a nedostatku svetla hynuli. Letecká aj bežná doprava by kolabovala. Obeti na životoch by šli do miliónov…

Zostáva len dúfať, že sa ani tie najčernejšie predstavy o Vezuve nenaplnia. Tento vulkán však nie je zďaleka jediný, naopak, o niekoľko sto kilometrov južnejšie drieme možno ešte väčší strašiak – sicílska Etna, ale o tej až niekedy nabudúce.            

text: Jan Chaloupka

foto Wikipedia commons: Pastorius ,Errabee , drew a ilustrace Discovery Channel

prekad: Zuzana Megerssová