Taliansko raz, Taliansko znovu!
Pôsobia na nás tradície, dejiny, kultúrne súvislosti, to, že ich návšteva akosi patrí k dobrému vychovaniu v najlepšom slova zmysle. Popri napr. Francúzsku má pre každého Čecha také postavenie Talianska. Možno preto, že v nej za mladi prežil hrdinské a trochu dobrodružné časy cisár a kráľ Karol IV., jednak preto, že k zdrojom tamojšej renesancie sa od onej doby značne upínalo naše umenie slovesné aj výtvarné. Danteho, Petrarcu i Boccaccia čítajú celé generácie a z modernej talianskej slovesnosti je v nejednej rodinnej knižnici Moravio a Malaparte. A potom – navštíviť Taliansko znamená dotknúť sa antickej rímskej minulosti jedného dňa a ďalší deň zmočiť telo v mori: spojenie, ktoré sa nám inde nenaskytne.
Vychádzajme však z toho, že ste v Taliansku raz boli a máte za sebou dve turisticky najlákavejšie miesta: Rím so všetkým všade (od Kolosea k Vatikánu a chrámu sv. Petra) a Benátky, túto Mekku milencov a novomanželov. Aj keď sme tu o nich už písali, niekedy sa k nim možno vrátime z iného pohľadu, pretože vždy stojí za to znovu si ich pripomenúť. Avšak týchto našich niekoľko pokračovaní bude sledovať inú trasu a iné miesta, o nič menej zaujímavé.
Slnko a pamiatky
Predpokladajme teda, že sa do tejto krajiny slnka a pamiatok vydáte nie s cestovkou, ale po vlastnej ose a v našich stopách. Dnes k tomu našťastie nepotrebujete ani pas ani nejakú cestovnú doložku (tí mladší už ani nevedia, čo to bolo), len euro v peňaženke. A tiež, čo vrele odporúčame, už na Slovensku si kúpiť kartu na diaľničné poplatky – vyjdú neskonale lacnejšie a nemusíte sa trápiť hľadaním drobných mincí pri každej prejazdnej brány, pričom tieto platby by vám urobili dosť znateľnú dieru do rozpočtu, nezrovnateľnú s cenou našej celoročnej diaľničnej známky. Ešte doma si tiež pomocou karty zaistite a zálohujte vhodné ubytovanie: odporúčame skôr malé hotelíky a penzióny nielen preto, že sú lacnejšie, a majú viac bezprostrednú a priamo priateľskú atmosféru, zatiaľ čo veľké hotely sú tu neosobné ako všade inde a cítite sa v nich ako obchodný cestujúci. Na internete nájdete pri svojej plánovanej trase vhodné adresy aj fotografie objektov s podrobnejšími údajmi, a starostlivosť o turistov je v nich naozaj bezchybná. Pri mori hľadajte taký, ktorý má vlastnú pláž.
Verona
Prvý deň trasy si naplánujte, čo odporúčame, ako my cez Nemecko a Rakúsko do Verony, ubytovanie nájdete niekde na pokraji mesta a ešte týždeň môžete ísť na veľké veronské námestie povečerať. Pokiaľ ste fajčiari, je nutná reštaurácia s otvorenou záhradkou, a to isté platí, keď sa niekde zastavíte cestou na kávu – v uzavretých priestoroch si v Taliansku nesmiete zapáliť. Vo Verone si začnite zvykať na staré domy a paláce z dôb renesancie, na ktoré potom budete narážať prakticky všade, ale prvé stretnutie s koloritom krajiny je tu veľmi intenzívne. Pochopiteľne, že druhý deň budete chcieť vidieť onen preslávený balkón, pod ktorým sa Romeo vyznával Júlii z lásky, a vôbec vám nebude vadiť, že je to len legenda. Skôr vás prekvapí, že nešťastný Rómeo býval od svojej lásky, čo by kameňom dohodil. Virtuálna realita Shakespearovej hry sa vo Verone stáva realitou skutočnou, nikto si tu nepripustí, že to mohlo byť inak.
Smer Miláno!
Z Verony si to namierite na západ do Milána v podstate s jediným, avšak veľmi dôstojným a nezanedbateľným cieľom. Vidieť Leonardovu Poslednú večeru. Vstupenky na ňu je dobré objednať si internetom tiež už doma, inak sa vám môže stať, že budete postávať pred vchodom do kláštora Santa Maria delle Grazie márne. V mierne ošumelom refektári vás zrejme pred touto preslávenou freskou zachváti dosť zvláštny pocit – aj keď ste skúsení turisti zvyknutí prebiehať galériami v pokluse a Louvre v Paríži ste stihli za dve hodiny, tu sa vám náhle nechce ponáhľať. Sprievodkyňa vám nechá dosť času, ale ani ten nie je nekonečný a vy odchádzate s pocitom, že by ste vydržali ešte ďalej, a to aj vtedy, keď nie ste ovplyvnený Brownovým románom Šifra majstra Leonarda.
Miláno
V Miláne je 150 kostolov, z ktorých zrejme navštívite gotický dóm poblíž kláštora s freskou, v ktorom boli kedysi korunovaní lombardskí králi, pokiaľ sa zaujímate zvlášť o výtvarné umenie, zaujmú vás obrazárne v Marino di Breda či vo Villa Reale, prípadne v bývalom hrade Sforzov Sforzescu, ale v tom prípade musíte na toto mesto rátať viac než jeden deň.
Bologna
Z Milána smerom na juh si môžete vybrať smer na Cremone, potom dole na Parmu, ktorá milovníkom klasickej literatúry pripomenie Stendhalov román Parmský kláštor, na Modenu a Bolognu, a keď sa neponáhľate, urobiť si malú zachádzku na východ do Ferarry. Túto zachádzku, ktorá nie je tak veľká, vám môžeme len odporučiť – historická časť Ferrary ako by dýchala duchom renesancie, žili tu Michelangelo, Tasso a iní, chrám S. Francesca zo XIV. storočia vás uchváti Garofalovými freskami. V Modene vás nepochybne upúta románsky dóm zo XII. storočia, ktorým sa dostávate ešte pred v Taliansku na každom druhom kroku prítomnú renesanciu, a zase, pokiaľ máte radi umelecké zbierky, neprejdete bez povšimnutia okolo Palazzo dei Musei. Moderná Bologna je prevažne bežné priemyselné a obchodné veľkomesto, takže sa v nej musíte presne nasmerovať, aby ste dorazili k bazilike sv. Petrónia a prehliadli si dve tunajšie šikmé veže Asidelli a Gasrisenda, aj keď tá „pravá“ najšikmejšia šikmá veža na vás pochopiteľne najprv čaká.
Talianske ulice
Keď sa pozriete na mapu, zistíte, že zatiaľ ste sa pohybovali (alebo presnejšie, budete sa pohybovať) v pomerne neveľkom východnom priestore severného Talianska, kde na vás zrejme zapôsobí niečo, čo si neskôr overíte napr. v Siere alebo čo už poznáte odinokiaľ z predalpských krajín: úplná samozrejmosť splynutie dnešného života s minulosťou, so starými palácmi a domami, s úzkymi uličkami a zákutiami. V historických častiach zmienených miest pochopíte, prečo má Fiat vo výrobnom programe malé typy Punto, Panda a Cinquecento. Pokiaľ si niekde razí cestu mercedeska alebo Audi A8, má to veru ťažké. Po tejto stránke sú tieto miesta náročnejšie než Rím a za volantom musíte byť veľmi pozorní.
Talianska káva
Z predchádzajúcich výprav k Stredozemnému moru poznáte zrejme jav, ktorý vás už neprekvapí ani tu, kde je more trochu, ale nie veľmi vzdialené. Kaviarničky na chodníkoch a námestiach sú vždy plné a pozor, keď si v nich dáte espreso, prinesú vám šálku, kde je tak na jeden malý dúšok kávy, samozrejme skvostnej, silnej a výrazne aromatickej kávy, nesúcej označenie ristretto. Našincovi je to však málo, preto si dôsledne objednávajte espreso lungo, kedy je intenzita malej kávy zriedená väčším množstvom vody.
Tak či onak, prvá várka histórie, chrámov, pamätihodností a múzeí vás už možno zmáha a začínate trpieť chorobou všetkých turistov – presýtenosťou na vstupe zážitkov. Potrebujete odpočinok, a v ďalšom pokračovaní vám ho ponúkneme. Medzitým máte dostatok času zvykať si na nezvykle miniatúrne šálky espresa, ktoré nás bude sprevádzať aj v ďalšom pokračovaní našej cesty po Talianska.
připravil Jan Chaloupka
Foto: Wikimedia Commons, Honza Groh (Jagro), Tango7174, Giovanni Dall´Orto,
preklad: Zuzana Megerssová
Diskusia k článku (0) |