Viete, že? Európske sopky II.

S úctyhodnou výškou 3 323 m n. m. je tiež najvyššou horou Európy na juh od Álp. Opakovanými erupciami v ostatných desaťročiach sa jej výška stále znižuje a to v rádoch desiatok metrov. Obvod celej hory činí 140 km, pričom samotná základňa sa rozprestiera na ploche 38 x 47 km. Je takmer jeden a pol krát vyššia ako neapolský Vezuv. V rámci európskych krajín ju prekoná iba vyhasnutý vulkán Pico de Teide (3 718 m n. m.), ktorý tvorí os kanárskeho ostrova Tenerife a je zároveň najvyššou horou Španielska, hoci geograficky už patrí pod africký kontinent.

Etna je jednou z najaktívnejších sopiek planéty. Jej záznam erupcií je prakticky nepretržitý, no ani to nebráni Sicílčanom, aby na jej úrodných svahoch zakladali vinohrady či ovocné sady. Najúrodnejšia je potom južná oblasť Catania. Rovnako ako Vezuv aj Etna predstavuje potenciálnu hrozbu pre státisíce obyvateľov, ktorí našli domov práve v jej tieni. Najznámejšie mestá na úpätí hory sú prístav Messina, tretie najväčšie sicílske mesto s vyše štvrť miliónom obyvateľov, ďalej potom Catania, ktorá bola už v minulosti niekoľkokrát prakticky zničená zemetraseniami a erupciami, poslednýkrát v roku 1669.

Ak by ste chceli zdolať priamo jej vrchol, majte na pamäti, že to prakticky nie je možné, ak nie ste vulkanológ alebo úplný blázon. Etna totiž každých 5-8 dní pravidelne vybuchuje a žiaru z jej vnútra cítiť na niekoľko kilometrov od večne rozžeravenej kaldery. Dá sa však dostať relatívne veľmi blízko – na hranicu 2 700 m n.m., pričom si môžete vybrať medzi lanovkou, offroadom alebo sa vydať po vlastných. Posledná stanica vleku je vo výške 2 500 metrov, ďalej môžete ísť sami, no iba v prípade, že miestna seizmologická stanica nevyhlási stav nebezpečenstva. Je nutné si uvedomiť, že stále stojíme na nevypočítateľnej hore magmy. Štipľavý sírny zápach, zlovestné dunenie a všadeprítomné stopy už dávno vychladnutých prúdov lávy, vytvárajúcich neskutočné súsošia a tvary, dávajú tušiť, ako to asi vyzerá pred bránami pekla. Skutoční odvážlivci sa potom vydajú na vlastnú päsť aj k niektorému z hlavných kráterov. Ešte v roku 1940 tam bol jediný kráter, dnes tam sú štyri – najmohutnejší a najmladší Boca Nuova, nasledujú Voragine, Severovýchodný kráter a Juhovýchodný kráter. Tie potom dopĺňajú desiatky menších kužeľov. Väčšina cestovateľov využije na výstup práve lanovku, ktorá ich spolu s jeepmi dopraví na plošinu Torre del Filosofo do výšky 2 900 m n.m. Peší výstup by zabral celý deň, no podľa skúseností cestovateľov sa oplatí aspoň posledný úsek cesty absolvovať pešo, pretože iba tak uvidíte, aké neskutočné tvary a útvary dokázali prúdy magmy postupom času vytvarovať. Cesta mesačnou krajinou, ktorá je po väčšinu roku pokrytá nesúvislou vrstvou sivastého snehu, je asi najpôsobivejší zážitok až do chvíle, keď sa zobudí samotný vulkán. Okolo chodníka badať ešte zvyšky stavieb, ktoré v ostatných desaťročiach pochovala vlna lávy spolu so všadeprítomným popolčekom. Zvyšky observatória a stanice lanovky sú toho dôkazom. Ku kráterom sa potom dá dôjsť iba v sprievode skúseného sprievodcu, aj to za predpokladu, že sopka má jednu zo svojich fáz pokoja. No aj tak treba mať dostatok šťastia a odvahy, pretože živel týchto rozmerov nepozná dňa ani hodiny. Výlet na Etnu je pre mnohých síce záležitosť jedného dňa, no určite je dobré venovať tomu aspoň tri dny. V zime je tam v prevádzke aj lyžiarske stredisko, a to už je zábava pre skutočných vyznávačov adrenalínu.

Ak sa rozhodnete pre návštevu tejto monumentálnej hory, rozhodne si nezabudnite aj na prímorskú dovolenku pribaliť pevné topánky, teplé oblečenie a okuliare proti prachu a popolčeku.

Text: Jan Chaloupka

foto wikipedia commons: Cirimbillo , Salvatore88 , ISS , Fontanelli

Preklad: J. Výborný