SR, Radošovce: Obec so starodávnym mlynom - VIDEO
S počtom obyvateľov niečo cez 400 sa radia Radošovce k menším slovenským obciam. Avšak po dejinnej či pamiatkovej stránke majú dozaista čo ponúknuť. Najstaršia písomná zmienka o obci sa uvádza v listine z roku 1208 -1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval svojmu magistrovi Šebešovi zem Veľké Kostoľany. Pri tomto určovaní hranice chotára so susednými obcami bola uvedená villa Radichov, čiže predchodca dedinky Radošovce.
Druhou významnou historickou zmienkou o obci je listina z roku 1229, ktorou sa určujú hranice obce Bohunice (Baguna) a Radošovce sa tu uvádzajú pod pomenovaním Wradichov. Hlavným zdrojom obživy vtedajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, čomu sa niet diviť, nakoľko dedinku obklopuje jedna z najúrodnejších oblastí Slovenska. Dejinným mementom sú ako inak pamätihodnosti, ktoré si postupne predstavíme.
Hneď pri vstupe do obce sa nachádza Mlyn z roku 1547. Zaujímavosťou je, že v minulosti bol najväčším na potoku Blava. Mlel zhruba 80 vriec obilia denne a fungoval až do polovice 20. storočia. V samotnom objekte dnes už bývalého mlyna sa nachádza i malá vodná elektráreň.
V strede Radošoviec pri hlavnej ceste stojí na kamennom podstavci kamenná socha Piety z roku 1784, ktorú postavili na slávu Božiu, ako prejav svojej náboženskej poslušnosti, na pamiatku šťastných či naopak tragických udalostí v živote dediny, pospolitosti alebo jednotlivcov.
Pozoruhodný je aj Kamenný kríž z roku 1915 neďaleko sochy Piety alebo na mohutnom kamennom podstavci so štyrmi kamennými stĺpmi osadená Socha Svätého Jána Nepomuckého z roku 1879, situovaná v blízkosti rímskokatolíckeho Kostola svätej Anny.
Narazíte tu aj na Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne s menami zosnulých občanov na čiernej mramorovej doske. Pred ohradou už vyššie spomínaného neskorobarokového Kostola svätej Anny sa v mohutnej kamenno-kovovej ohrade nachádza sakrálne umelecké dielo Najsvätejšia Trojica z roku 1925.
Dominantou obce je samozrejme Kostol svätej Anny postavený v roku 1762. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s piliermi vstavanými v lodi a nesúcimi valenú lunetovú klenbu. Kostol dekoruje aj nádherná vysoká veža ukončená ihlanovitou strechou. Na nádvorí sa nachádza drevená vysvätená plastika Svätej rodiny z kmeňa lipy, ktorá rástla na tunajšom cintoríne.
Cintorín obopínajúci svetskú stavbu ponúka pohľad na rôzne náhrobky, Dom smútku i Ústredný kríž z roku 1784. Pokiaľ by sa vám prechádzania po Radošovciach málilo, odporúčame vydať sa od kostola poľnou cestou až do susedných Jaslovských Bohuníc, kde na vás čaká pekný Kaštieľ Dezasse s rozľahlým parkom a popritom vás bude sprevádzať aj niekoľko tabúľ Náučného chodníka – Chotárom Jaslovských Bohuníc.
GPS: 48°29'38.4"N 17°38'20.7"E
Text, foto, video: Pavol Jemala, Slovensko zdola
Hudba: Pixabay, Lofi tie - 5971
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok