Javoříčské jaskyne: jaskyne s Niagarským vodopádom

Názov Javoříčské jaskyne vymyslel v roku 1950 J. Kunský. Jaskynný systém tvoria vzájomne prepojené Javoříčské jaskyne, objavené v roku 1938, s neskoršie objavenými jaskyňami Mieru a s už skôr známymi jaskyňami Svěcená, Švecova a Paničtí díra, Hlinité jaskyne a závrt Zátvořice.

Jaskyne prestupujú vrchom Špraňěk, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 539 metrov. Na severnom svahu vrchu leží dnešný z časti umelý vchod, na západnom svahu jeden z východov sprístupnenej trasy (Svěcená díra) a na východnom svahu hlavný východ sprístupnených jaskýň.

V hornom poschodí, ktoré je najlepšie preskúmané, je technicky upravený a pre verejnosť sprístupnený úsek dlhý 790 metrov. Odtiaľ vedú z vedľajších jaskýň hlboké priepasti do stredného poschodia.

Do tohto poschodia sa vstupuje umelou štôlňou ústiacou do veľkého priestoru systému – Suťového dómu. Rozsiahlym rútením vznikli aj Suťový a Gigantov dóm, Spojovacia chodba a Pohádkové (Rozprávkové) jaskyne.

Od Svěcené díry pokračuje horné poschodie za Panenskou jaskyňou k jaskyniam Mieru, objaveným v roku 1958.

Prvky výzdoby:

- sintrová výzdoba s mohutnými stalagmitovými útvarmi

- vysoké výklenky, labyrinty chodieb i rúrovité a kanálikové priepasti,

  hlboké od 8 do 60 metrov

- tenká brčká, ktorá sa vyskytujú vo všetkých častiach tohto poschodia

V strednom poschodí sa nachádzajú priepasti, ktoré spájajú stredné poschodie so spodným.

Z tohto poschodia vedie zo západného svahu Špraňka vchod do Svěcené díry – priestory, úplne zbavené sintrovej výzdoby.

Je priechodná aj s Priepasťovým dómom a Hlinitou jaskyňou.

Stredné poschodie má niekoľko samostatných úsekov, ako napríklad Švecovu objavnú cestu, labyrint chodieb pod Spojovacou chodbou a Hlinité jaskyne. Väčšinou je tvorené z úzkych chodbičiek založených na puklinách ovplyvnených vodným tokom.

Prvky výzdoby:

- tenké brčká, ktoré sa vyskytujú v nepravidelných, rôzne 

  hustých skupinách a sú dlhé 20 až 50 centimtrov

Zo spodného poschodia je preskúmaná iba časť priestorov na dne priepasti Lví jáma (Levia jama), inak je zatiaľ prakticky neznáme. Poschodie je pravdepodobne tvorené z úzkych puklinových chodieb a kanálov, rovnako ako v jedinej preskúmanej Levej jame.

Viac o jaskyniach a ich pôvode nájdete TU 

Zaujímavosti:

- prvá písomne doložená zmienka o Javoříčských jaskyniach pochádza z roku 1939

- v úseku od siene Vodopádov k Čiernej priepasti a v Priepasťovém dómu sa nachádzajú

  hlinito-ílovité sedimenty, obsahujúce aj väčšie okrúhliaky kremeňa

- celé horné poschodie je typom riečnej jaskyne

- podzemná priepasť Levia jama je hlboká 64 metrov

- v dóme Gigantov sa nachádza najväčší stalaktit, dlhý 3,2 metra

- v Spojovacej chodbe sú stalaktity Hanácká mrkva, Damoklov meč, dlhé cez 2 metre

- v Rozprávkových jaskyniach sa vyskytujú unikátne riasené sintrové záclony

- v Suťovom dóme sa nachádzajú Pútnici, čo sú „zahnuté“ palicové stalagmity

- v Suťovom dóme bola v roku 1951 nájdená holenná kosť nosorožca vlnatého

- väčšinu jaskynných stien pokrývajú sintrové náteky a kaskády

- najväčšou kaskádou je 11 metrov vysoký Niagarský vodopád na stene Dómu Gigantov

- celková dĺžka sprístupnenej trasy je 790 metrov

- jaskynné priestory sú dlhé cca 4000 metrov

- teplota v jaskyni je 7 až 8 °C

- jaskyne patria k najvýznamnejším zimoviskám netopierov a vrápencov

Text: Tereza Flašková

Zdroj: Jeskyně (Edice Chráněná území), RNDr. Jaroslav Hromas a kolektiv

Preklad: O. Kubáčková