Jaskyne: vzrušujúce tajomno - Česká republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Jaskyne: vzrušujúce tajomno

Druh lokality: Jaskyne

Kontinent: Európa

Štát: Česká republika

Lokácia: Jaskyne: vzrušujúce tajomno

Čo sú jaskyne a ako vlastne vznikajú? Na čo nám slúžia alebo slúžili a ako sú staré? Na tieto otázky a mnoho ďalších vám prinášame odpoveď v nasledujúcich riadkoch.

Jaskyňou je označovaný podzemný priestor alebo dutina s dostatočnou veľkosťou, ktorá vznikla rôznymi prírodnými procesmi. Máme na mysli klimatické podmienky (pôsobenie vetra, okolitej teploty), rozpad horniny (poklesy a prepady), ale hlavne pôsobenie povrchovej a podzemnej riečnej siete rôzneho chemického zloženia. Takže „pôsobenie“ môžeme tak rozdeliť na chemické a mechanické. Vo vulkanickej hornine hovoríme o vulkanických činnostiach, ďalej potom o gravitačnej (pukliny, zosuvy) a vegetatívnej (prerastanie koreňov) činnosti.

Všetky tieto geologické javy nám po milióny rokov utvárajú a premodelovávajú nové priestory. Tento vývoj vedie k tvorbe zložitých tvarov a nikdy sa nekončí. Nové procesy bohužiaľ z genetického hľadiska ničia dochované informácie. Napríklad pôvod horniny českého masívu sa odhaduje na obdobie spred 380 až 300 miliónov rokov. Odhadnúť obdobie vzniku jaskýň je veľmi zložité. Nemôžu však byť staršie než hornina sama. Preto používame termín „od pradávna“. Obvykle sa jaskyne nevytvárajú samostatne, ale v jaskynných systémoch. Veda, ktorá sa zaoberá podzemnými a povrchovými tvarmi a javmi sa nazýva speleológia.

Jaskynné výplne sa pre svoju osobitnosť a zvláštnosť stali predmetom štúdia hneď od prvopočiatku ich objavovania. Najprv výskum zaujímali vstupní partie z hľadiska paleontológie (vývoj života, skameneliny) a archeologických nálezov. Naopak vnútrojaskynné útvary sa vyvíjajú v tých častiach jaskyne, ktoré sú vzdialenejšie od vchodu. Sú typické pre bezsvetelnú zónu a tvoria ich predovšetkým mnohé riečne a jazerné uloženiny, prejavy erózie, zvetrávacie a chemické sedimentácie.

Podzemné priestory poskytujú tiež útočisko rôznym živočíchom (bezkrídly hmyz, pavúky, netopiere), pričom skúmanie ich prispôsobivosti (strata svetla, obživa, teplota) je závislé na vývoji biologickej vedy. Jaskynná flóra (huby, plesne, machy, paprade) bola skúmaná až v polovici 20.storočia.

Z archeologického (speleologického) hľadiska sú jaskyne nevyčerpateľným územím na skúmanie pozostatkov, výplní na stenách, stropoch a priestoroch, malieb, zvyškov pradávnych živočíchov a artefaktov.

Jaskyne boli pre človeka od pradávna: prístreším bez veľkej námahy, loviskom, z náboženského hľadiska pohrebiskom, podľa povier sídlom negatívnych síl, ale hlavne - veľkou neznámou.

V Českej republike sú všetky jaskyne chránené zvláštnymi predpismi. Pod záštitou Správy jaskýň ČR je turisticky sprístupnených 14 jaskýň.

Základné pojmy:

kras - územie, kde sú rozpustné horniny formované povrchovými i podzemnými vodami

brčka - tenké útvary počiatočného stalaktitu ( 1cm vzniká cca 80 rokov)

stalaktit - kvapľový útvar vzniknutý zhora

stalagmit - kvapľový útvar vzniknutý zospodu

stalagnát - kvapľový útvar vzniknutý zrastaním stalagmitu a stalaktitu

sinter – porézna hornina vzniknutá vyzrážaním studených a teplých vôd

komín – slepo končiaca zvislá chodba

priepasť – komíny prepájajúce jednotlivé poschodia

Text: Monika Babická

Foto: Monika Babická/Lurgrotte Peggau

Preklad: O. Kubáčková