Vianoce pomaly prichádzajú - VIDEO

Pôvodný význam Vianoc je spojený s narodením Ježiša Krista. Mali by sme sláviť sviatky pokoja a mieru, no v dnešnom svete vojnových konfliktov tomu tak žiaľ nie je. Samotnému vianočnému obdobiu predchádza tzv. prípravné obdobie – advent, kedy by sme sa mali duchovne pripraviť na príchod Spasiteľa. Či je tomu tak, necháme na každom z vás. Každopádne advent i Vianoce sú zviazané s množstvom ľudových tradícií, piesní, kolied, výzdoby, jedál a ďalších zvykov. 

Začnime pri adventnom venci, ktorého pôvod musíme hľadať v Nemecku. Nedočkavé deti vypytujúce sa na Vianoce, podnietili istého učiteľa k výrobe venca či skôr dreveného kolesa, ktoré dekoroval 24 sviečkami. Tie každé ráno spolu s deťmi zapaľovali, a tak spoločne čakali na príchod Štedrého dňa. Tento nápad sa zanedlho rozšíril aj medzi ostatnými ľuďmi, no z praktických dôvodov sa počet sviec ustálil na 4, prislúchajúc najcennejšiemu dňu adventu  - nedeli. 

K novším zvykom patrí otváranie adventného kalendára. Za súčasnú podobu s 24 okienkami vďačíme opäť Nemecku. Spočiatku boli okienka dekorované biblickými motívmi, no po ich zákaze sa začalo v roku 1958 napĺňanie čokoládou. 

História vianočných stromčekov tiež pochádza z germánskych krajín, kde pre nedostatok miesta (hlavne na vidieku) boli zavesené na strope a ozdobené medovníkmi či orieškami. Avšak samotnú symboliku vychádzajúc z biblického príbehu, kde ľudstvo dostalo dar v podobe Božieho syna, treba hľadať už v stredoveku. 

K zvykom adventu patrilo aj trúbenie pastierov z horských oblastí, pečenie medovníčkov, postenie sa, liatie olova, odrezávanie konárikov z čerešne či príchod Mikuláša a jeho pomocníkov – anjela a čerta. Pôvod mikulášskeho dňa treba hľadať v legende o sv. Mikulášovi biskupovi v Myre (Turecko), ktorý mal rád deti, pomáhal im a stal sa ich patrónom. 

Vynechať nemôžeme ani sviatok sv. Lucie, kedy sa staval tzv. lucijsky stolček, bez použitia železných klincov, rozsýpal mak a na 12 lístočkov dievčatá písali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Postupne ich každý deň hádzali do ohňa a meno toho, ktorého lístoček otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich budúcemu manželovi.  

Dlho očakávaný Štedrý deň sa od nepamäti niesol v znamení príprav všakovakých jedál. Na Slovensku i v Čechách je veľká rôznorodosť, preto ich vymenúvanie by bolo veľmi rozsiahle. Spomeňme len tie najrozšírenejšie dobroty, ako vianočka, kapustnica s hríbmi a slivkami, šošovicová polievka, opekance s makom (bobaľky), vyprážaná ryba (kapor), zemiakový šalát, pirohy, šúľance, koločanka, rybacia polievka, nákyp s hubami (Hubník), vyprážané rezne, klobásky, údené a sladký vianočný chlebík.

Samozrejme k „Československým“ zvykom patrilo (i patrí) aj vkladanie šupiny z kapra a peniažkov pod obrus štedrovečerného stola, hádzanie orechov do rohov izieb, symbolizujúc hojnosť po celý rok, jedenie cesnaku, medu a oplátky pre celoročné zdravie, medový krížik na čelo, krájanie jabĺčka i tanier navyše pre náhodných pocestných či zosnulých členov rodiny. Spomenúť musíme aj reťaz okolo stola, symbolizujúc súdržnosť rodiny a v neposlednom rade modlitbu.   

Pokiaľ nahliadneme aj za hranice našich krajín, tak k pekným (pred) vianočným tradíciám patria ozdobené drevené lode v Grécku, vyzdobený zväzok pšenice na ukrajinských príbytkoch, symbolizujúci úctu k predkom a tunajšie veľké pšeničné polia či anglický Plum puding, ktorý sa varí s týždenným predstihom. 

Vo Francúzku sa deti netešia na Ježiška ani Santa Clausa, ale na Otca Vianoc - Père Noël, ktorý darčeky vkladá do topánok a o pol noci sa podáva slávnostné jedlo, tzv. Reviellon. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez „adventnej zabíjačky“, v Argentíne vypúšťajú na oblohu tzv. Globos – lampión, v Kolumbii musí mať každý človek na sebe niečo nové, čo symbolizuje obnovu svojho ducha.

V Peru sa podarováva šálka horúcej čokolády, v Indii sa ozdobujú banánovníky, v Egypte si pri návšteve rodiny a susedov prinášate vlastný chlieb a v Austrálii zapekajú do pudingu malú drobnosť pre potešenie. 

Maďari radi „oberajú“ salónky z vianočného stromčeka, Dáni holdujú jedeniu studeného ryžového nákypu, Portugalci podávajú slanú tresku, Novozélanďania maorské hangi, Američania milujú tekvicové sušienky a Kubánci zas rumový koláč. 

Vianočných zvykov a tradícií je na našom svete nespočetné množstvo, no najdôležitejšie je aj tak ich posolstvo, na ktoré by sme nemali zabúdať. 

Text: Oskár Mažgút, Pavol Jemala

Foto: Pixabay.com

Video: Pavol Jemala, Slovensko zdola

Hudba: Pixabay.com, Silent Night Medium - 1-177552