Nemecko: Berlín - kaviarne a hipster

Aj keď som tentokrát do Berlína išiel na pracovnú cestu na veľtrh Innotrans, využil som Couchsurfing (organizované ubytovanie v súkromí pozn. red.), aby som mal vo voľnom čase možnosť objavovať mesto spolu s miestnymi.

Vystupujem na konečnej linky U1 na stanici Warschauerstraße a čakám na slečnu, u ktorej dnes spím a s ktorou tu mám zraz. Nachádzam sa v štvrti Friedrichshein, kúsok od bývalej hranice medzi západným a východným Berlínom. Tunajšia stanica metra je v podstate unikátom, pretože sa ako jediná stanica linky U1 nachádzala vo východnom Berlíne, takže bola od roku 1961, kedy sa začala výstavba Berlínskeho múru, až do roku 1995, uzavretá. Zaujímavé tiež je, že aj keď susedí s rovnomennou stanicou liniek S-Bahn, vzájomne ich delí až niekoľko stoviek metrov a prípadný prestup tak zaberie relatívne dosť času.

Couchsurferka prichádza a s krátkou zastávkou v obchode sa presúvame do areálu bývalej továrne, kde dnes sídli niekoľko klubov, lezecká hala, krytý skatepark, bazár s nábytkom, reštaurácie, ateliéry a určite ešte mnoho zaujímavých priestorov, ktoré sa mi nepodarilo objaviť. Fascinujú ma perfektné graffiti, ktoré tu pokrývajú takmer všetky steny a niektoré z nich by si pokojne zaslúžili prezentáciu v galériách svetového formátu (škoda, že sú neprenosné). Máme tu zraz s ešte jedným couchsurferom, s ktorým si potom sadáme do jedného z klubov. Očividne sa tu schádza miestna hipsterská komunita a miesto naozaj žije (a to je utorok).  

Po ceste na nočný autobus sa ešte zastavujeme priamo pod Varšavským mostom, kde sa práve odohráva jeden zo spontánnych koncertov. Kvalita hudby síce nie je najlepšia, ale zišli sa tu zaujímaví ľudia a navyše - kde inde si môžete "zatrsať" na improvizovanom ozvučenom koncerte priamo pod mostom?

Druhý deň sa po splnení úloh na veľtrhu berlínskym S-Bahnom presúvam do štvrte Kreuzberg, aby som mohol vyskúšať prvú z miestnych vyhlásených kaviarní s vlastnými pražiarňami. Táto sa volá Five Elephanta a patrí k tým, kde je káva skutočne na prvom mieste. Okrem malej zadnej miestnosti je u dokonca zakázané aj používať notebooky. Testujem jednu filtrovanú a cappuccino a tiež jeden z ich domácich koláčikov. Kaviarne s výberovou kávou si môžu v Berlíne dovoliť celkom slušne šponovať ceny, kvalita za to ale rozhodne stojí. O niečo neskôr sa potom spolu s couchsurferkou presúvam do útulnej vinárne v tej istej štvrti, odkiaľ sa dá krásne pozorovať život vonku. A opäť je vidieť, že Berlín žije - a to nie len davmi opitých ľudí, ale skôr mladými ľuďmi, ktorí poznajú svoje hranice a dôležitejšie je pre nich užiť si večer spolu s priateľmi, než do seba naliať čo najviac panákov.

Kúpil som si lístok až na posledný denný vlak z Berlína, takže mám až do 4. hodiny voľno. Chcem otestovať ďalšiu z kaviarní a vzhľadom na moju polohu padá voľba na Bonanza Coffee, ktorú nájdete neďaleko Mauer Parku. Chvíľu mi trvá, kým ju nájdem (neuložil som si totiž mapu a nedarí sa mi chytiť žiadnu wi-fi), takže asi hodinu blúdim touto pokojnou štvrťou. A vzhľadom na to, že som svoj ruksak úplne dokonale prispôsobil na tento druh cestovania (aj s fototechnikou a litrom vody sa vojdem do 5 kilogramov), vlastne mi to vôbec nevadí.

Bonanza je naozaj nenápadná, už sa nedivím, že sa mi ju nedarilo nájsť. V interiéri je len zopár stoličiek a okrem kávy tu vlastne nemajú vôbec nič. Bohužiaľ však mám smolu, že práve prerábajú "brew bar", a tým pádom nefiltrujú. Nevadí, aj cappuccino je absolútne vynikajúce. A vzhľadom na to, že som sa na začiatku zmienil, že som prišiel až z Plzne, aby som mohol otestovať ich čerstvú kávu, nakoniec dostávam šálku testovacej filtrácie priamo z pražiarne. Grátis. Nech žije Berlín! 

Text/foto: Matouš Vinš