Bwindi Orphans alebo ako Česko pomáha v Ugande - VIDEO

Nezisková organizácia Bwindi Orphans, ktorej hlavnou činnosťou je adopcia detí na diaľku, v múzeu v Čelákoviciach usporiadala výstavu fotografií Michala Příhodu „Uganda v obrazoch“ a tiež prednášku, ktorá mala jej návštevníkov zasvätiť do neľahkého života obyvateľov vnútrozemského štátu čierneho kontinentu. Súčasťou výstavy, ktorá potrvá do 19. februára, je aj dlhodobý projekt „Koráliky do diaľky“.

Doreen a memento

Kateřina Andrlová pôsobí ako absolútne vyrovnaná a duševne silná žena. To v jej hlave sa zrodil nápad s názvom Bwindi Orphans (siroty z Bwindi). Nenápadne prechádza medzi ručne vyrábanými košíkmi a korálikmi, ktoré v Kampale, hlavnom meste Ugandy, vyrobila žena menom Doreen. Mala 25 rokov a len pár dní po vernisáži výstavy v Čelákoviciach zomrela.

O to viac alarmujúci je jej odkaz v podobe papierových korálikov, ktoré si teraz Česi kupujú. „Výrobky, ktoré predávame, sú od jednej pani, ktorá býva v Kampale a so svojou matkou kvôli občianskej vojne v severnej Ugande utiekla. To živí ju aj jej rodinu,“ rozpráva Andrlová, v dňoch, kedy netuší, že zdravotný stav Doreen, sa zrejme rapídne zhoršil. Smrť Doreen zasiahla všetkých, ktorí sa na projekte podieľali. „Korálikom do diaľky“ chýba hlavná postava.  

Kateřina Andrlová, zakladateľka projektu, dobre vie, čo život v Afrike obnáša a také to, že aj keď jej pomoc niekomu môže pripomínať kvapku v mori, má obrovský význam. Prípad Doreen je už teraz len mementom. Pre všetkých, ktorí na projekte pracujú, ale veľmi silným.  

Uganda od východu k západu

Organizácia sa primárne zameriava na deti a ich vzdelanie. Práve to by mohlo byť kľúčové pre ďalšie generácie obyvateľov Ugandy. Bwindi Orphans sa podarilo nájsť adoptívnych rodičov pre bezmála dve stovky detí z dvoch dedín západného a východného cípu Ugandy – Buhoma a Soroti.  

„Ja som do toho prišla tak, že tie deti oslovili mňa,“ spomína Andrlová na časy, keď v Afrike pracovala ako sprievodkyňa. „Trávila som veľa času v Ugande práve v dedine, z ktorej pochádzajú deti, ktoré sme do projektu prijali. Vtedy sa stala taká nepríjemnosť, že ich vyhodili zo školy a bolo jasné, že v štúdiu nemôžu pokračovať a tak prišli za mnou a pýtali sa, či im nemôžem nejako pomôcť. Bolo hrozne ťažké povedať, že nemôžem, a vtedy som si vlastne uvedomila, že môžem,“ pokračuje v spomínaní Andrlová.

„Vtedy išlo o 15 detí, tak som si povedala, že o nich poviem svojim kamarátkam a rodine, a tou školou ich nejako pretlačíme. A čo sa stalo potom? Kedykoľvek sa niekto zmienil a pochválil svojím malým adoptovaným černoškom, prišli ďalší a pýtali sa, či nemáme ešte nejaké deti na adopciu. A takto to celé začalo a fungovalo ešte celé dva roky. Potom sme si povedali, že tomu musíme dať formu,“ objasňuje začiatky Kateřina Andrlová, stojaca u fotografie malého afrického chlapca so smutnými čiernymi očami.

Blízký vzťah na diaľku

Zakladateľka projektu tiež popisuje, aká dôležitá je v jej práci adresnosť. „My sa ale snažíme vybudovať osobný vzťah medzi sponzorom alebo adoptívnym rodičom - ako chcete, a konkrétnym dieťaťom.“ Potom záleží už len na nich, ako často sú v kontakte. Niektoré deti si emailom alebo listom dokážu požiadať o mnoho vecí, iné zostávajú nesmelé. „Tým, že do toho nevstupujeme, nás zvlášť tie svojráznejšie deti voči našim „klientom“ dostávajú do trápnych situácií. Na druhej strane ale nič nechceme prifarbovať na ružovo. Proste takáto je realita," usmieva sa Kateřina Andrlová.   

Adoptívni rodičia sú hneď od začiatku vyrozumení s tým, koľko čo stojí a čo všetko deti ku štúdiu potrebujú. Na základe toho sa potom môžu rozhodnúť, či svojmu zverencovi doprajú aj nejakú drobnosť navyše. Nejde teda o žiadnu masovú zbierku, z ktorej by sa vybudovala infraštruktúra obce, ale skôr o mravčiu prácu, kde sú ale časom vidieť výsledky.

„Školská dochádzka na základnej škole stojí 5750 českých korún na rok a v tom je všetko – školské potreby, zdravotná starostlivosť, obedy, uniformy a predpísané topánky. Na strednej škole je to 8500 českých korún, pretože stredné školy sú väčšinou internátne,“ opisuje podrobnosti Andrlová.

Rovnako ako v Česku, tak aj v Ugande fungujú dva hlavné sektory vzdelávania – štátne a súkromné školy. Školská dochádzka je tam ale o dva roky dlhšia, tzn. 11 rokov. Pre adoptívnych rodičov je to teda dlhodobý záväzok. Bwindi Orphans sa snaží podporovať deti na súkromných školách, ktoré sú drahšie. Okrem toho deťom zháňa oblečenie na voľný čas a pokrýva aj náklady na zdravotnú starostlivosť. Dospelým zas pomáha s drobným biznisom.  

Foto: Alena Samková - Bwindi Orphans

Text/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková