Bangladéš, Dháka – pamätihodnosti

Bangladéš sa možno niektorým z vás, ktorí si radi listujú v knihách o Zemi, vybaví v súvislosti s hustotou obyvateľov. Tento štát totiž dominuje tabuľkám v hustote obyvateľstva, ktorá je tu v priemere rovnako veľká ako v nejakom meste. Býva tu viac než tisíc obyvateľov na kilometer štvorcový. A to Bangladéš rozhodne nie je malou krajinou. Na 140 tisícoch kilometroch štvorcových sa tu tlačí viac než 150 miliónov obyvateľov. Je to viac než má Rusko a polovica z toho, čo majú Spojené štáty americké.

Našim cieľom dnes bude hlavné mesto – Dháka. Uvádza sa, že v meste je viac než pol milióna rikší, aj keď je ich oficiálne registrovaných okolo 70 tisíc. Počítajte teda, že ich uvidíte všade. Keď už nič, jedná sa aspoň o ekologický spôsob dopravy. Mimochodom väčšina áut v Dháke jazdí na zemný plyn, ktorého je v Bangladéši vskutku prebytok.

Keď sa v Dháke budete chcieť nechať niekým zviesť a bude vás zaujímať, ako je to k danému miestu ďaleko, skôr ako počet kilometrov sa od vodiča dozviete, ako dlho to bude trvať, než vás tam dovezie. A nečakajte, že to bude otázka okamihu. Samozrejme všetko závisí na vôli Alaha, pretože hlavným náboženstvom Bangladéša je oficiálne islam. Avšak nemalá časť obyvateľov, asi 18 miliónov tu praktikuje hinduizmus. Je tu dokonca minorita budhistov (1%) a kresťanov (0,5%).

Veľa alternatív, ako sa po Dháke dopravovať, nehľadajte. Verejná doprava tu nateraz nie je a dopravné zápchy sú každodennou samozrejmosťou. Najlepšie dni na cestovanie po meste sú spravidla piatok a sobota, miestne dni oddychu.

A kam teda v Dháke ísť za pamätihodnosťami? Pokiaľ by ste sa zaujímali o mierumilovnú hinduistickú minoritu, možno sa budete chcieť vydať do starej Dháky, kde sa nachádza chrám Dhakeshwari, Je to hlavný hinduistický svätostánok v meste. Aj keď sa objavujú tvrdenia, že korene chrámu siahajú do 12. storočia n. l., v skutočnosti je pôvod chrámu zahalený tajomstvom. Avšak isté je, že chrám sa teší veľkej vážnosti a v posledných desaťročiach došlo k jeho renovácii po tom, čo ho poškodila pakistanská armáda v 70. rokoch.

Neďaleko chrámu nájdete taktiež pevnosť Lalbagh, známu aj pod menom Aurangabád. Pevnosť je veľmi populárna. Dnes je jedným z hlavných reprezentantov mughalskej architektúry. Práce na pevnosti zahájil princ Muhammad Azam v roku 1678 – počas doby, keď bol vicekráľom Bangladéša. Zdržal sa v krajine iba o niečo dlhšie než rok a po jeho odchode skončili aj práce na pevnosti, ktorá tak zostala nedokončená.

Pevnosť, tak ako ju môžeme vidieť dnes, sa skladá z troch hlavných častí: mešity, ktorá sa dodnes využíva, hrobky Pari Bibi a paláca Diwan-i-aam. Ale o tom a ďalšom až nabudúce...

Text: Maxim Kucer

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Wikipedia.org: Matanya, Tanweer drmc, Ragib Hasan, Shmunmun, Shmunmun (2)