Nový Zéland IX.: Punakaiki + NP Westland Tai Poutini

Jednak preto, že väčšina ľudí pokladá Nelson za východiskový bod do NP Abela Tasmana a pravdepodobne tiež z dôvodu, že tu panuje veľmi príjemné podnebie s priemernými decembrovými teplotami prekračujúcimi 20 °C.

Ďalší deň nás čakal dlhý 10 hodinový prejazd z Nelsonu až k ľadovcu Fox. Cesta viedla pozdĺž západného pobrežia a miestami sa nám otvárali krásne výhľady na divoké pobrežie. Aj tu bol pán šofér veľmi príjemný a ochotne nám zastavoval skoro každú hodinu. Milo nás prekvapila predovšetkým zastávka pri Punakaiki s unikátnou prírodnou atrakciou v podobe tzv. Palacinkových skál (Pancake rocks). Ich vznik je spojený s postupným vrstvením vápenatých schránok odumretých morských živočíchov, ílu a sedimentov na morskom dne a následne došlo vplyvom zemetrasení k vyzdvihnutiu nad hladinu mora a vytvoreniu pobrežných útesov. Vrstvy skál sú potom výsledkom spoločného pôsobenia mora, vetru a dažďa. Prehliadková cesta trvá aj so zastávkami na fotenie asi pol hodiny a presne tak dlho trvala aj naša pauza. Pri silnom prílive prestupuje morská voda do dutín pod skalami a ponúka úžasne divadlo v podobe tryskajúcich gejzírov.

V dedine pri Foxovom ľadovci v NP Westland Tai Poutini, kde náš autobus končil, sme sa ubytovali v jednom z miestnych kempov. Postavili sme stan a večer sa išli ešte trochu prejsť s tým, že na nejakom peknom mieste si otvoríme fľašu dobrého novozélandského vína. Značená trasa viedla dosť husto zarastenou džungľou a pretože sa už zmrákalo, rozhodli sme sa nechodiť príliš ďaleko. Pri ceste späť už bola takmer tma a Dita začínala mať obavy, že nás z húštiny prekvapí nejaké nebezpečné zviera. Nakoniec sme sa v poriadku vrátili do kempu a rýchlo zaľahli do spacákov.

Budík sme mali nastavený na 5. hodinu ráno. Podľa sprievodcu je totiž za dobrého počasia možné vidieť odraz najvyššej hory NZ Mt. Cook (3 755 m n. m.) v karovom jazere Matheson, ktoré je vzdialené asi 6 km od dediny. Mali sme šťastie, ráno bola obloha ako vymetená. Aj keď sa mi nechcelo liezť z teplého spacáku, na naliehanie Dity som sa nakoniec rozhodol vstať. Vzali sme si pár najnutnejších vecí a naľahko vyrazili k jazeru. Išli sme po asfaltovej ceste až k reštaurácii, odkiaľ potom viedla značená okružná cestička okolo jazera. K tzv. „Reflection point“ sme dorazili okolo 8. hodiny a pohľad to bol naozaj nádherný. Zasnežený Mt. Cook a Mt. Tasman sa zrkadlili v pokojnej rannej hladine. To bola naša odmena za nepríjemné skoré vstávanie. Po dokončení okruhu sme si dali malú pauzu v reštaurácii. Sadli sme si na terasu a pri popíjaní ozdobenej horúcej čokolády sme si vychutnávali pohľady na obe majestátne hory.

Odpoludnia sme mali v pláne prejsť trasu k ľadovcu Fox, ktorý vzniká spojením 4 alpských ľadovcov. Steká z najvyšších vrcholkov Južných Álp z nadmorskej výšky 2 600 m n. m. až takmer k pobrežiu a so svojou dĺžkou 13 km predstavuje najdlhší ľadovec na NZ. Aj keď bol ľadovec posledných 100 rokov na ústupe, v súčasnej dobe opäť postupuje (v roku 2006 bol priemerný prírastok vymeraný na 1 meter za týždeň). Pretože sa ľadovec nachádza na opačnej strane, museli sme sa vrátiť späť do dediny, odkiaľ viedlo niekoľko značených ciest. Najprv sme sa vydali po pravej strane rieky vytekajúcej z ľadovca a vyšliapali až na miesto, odkiaľ bol krásny výhľad na celý ľadovec. Potom sme museli zostúpiť späť k rieke, prejsť cez most a po ľavom brehu pokračovať až k samotnému ľadovcu, resp. k miestu vzdialenému asi 100 metrov od ľadovca. Na samotný ľadovec je vstup bez sprievodcu zakázaný. Počas posledných niekoľkých desiatok metrov pred ľadovcom klesla teplota vzduchu asi o 10 °C a tiež sa trošku zdvihol vietor. Tak či tak to bol neopísateľný pocit a človek si v tú chvíľu uvedomil, aký je oproti sile prírody malý a bezmocný.

Pretože sme už byli obaja z celodenného chodenia unavení, rozhodli sme sa na neďalekom parkovisku spýtať, či by nás niekto nevzal späť do dediny. Mali sme šťastie hneď pri prvom aute. Bol to mladý holandský pár a ochotne nás vzali svojim zapožičaným karavanom späť do dediny. Práve hľadali nejaké ubytovanie, tak sme im samozrejme poradili „náš“ kemp, ktorý disponoval peknými miestami pre karavanové kempovanie. Večer sme si potom v miestnej kuchynke uvarili večeru a s dobrým pocitom vydareného dňa zaľahli.

Text/foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková