Nový Zéland: cestovanie po ostrove I.

Hneď v Aucklande v hosteli som si spomenula na Leonarda (poz. red. di Caprio) vo filme The Beach. Ľudia jazdia do exotických krajín a aj tak sa zaoberajú rovnakým nánosom civilizácie, pred ktorým sa snažili ujsť. Chodia do Mc Donald's, hodiny trávia na internete, prenajmú si auto, spia v obyčajnej posteli a keď prší, nechodia na túry.

A ja som ešte nerozkukaná vyrazila s jedným Holanďanom, zo začiatku pomerne sympaťákom, do info centra pre lístok na bus a objednať pár kempov na najbližšie dni. Ale to som ešte netušila, že bude ohŕňať nos nad stopovaním, že nebude chcieť prespať v stane, keď prší, aj keď som mu vysvetlila, že v stane neprší!

Našou prvou zastávkou boli jaskyne Waitomo caves s „Glow worms“, čo sú také chrobáčiky s visiacou pavučinkou, na ktorú chytajú hmyz a ešte navyše aj svetielkujú, aby ho nalákali. A čím sú hladnejšie, tým viac svetielkujú. Lenže vstupné bolo 50 dolárov, a tak sme šli na trek po okolí a na spiatočnej ceste som stopla sprievodcu, ktorý nás vzal do jaskýň zadarmo!

A potom sme naplánovali cestu do NP Tongariro, kde bolo prvý deň polojasno, a ďalšie dni nasledovali prietrže mračien. Ale my sme sa nevzdali a vyrazili. Zbytočne sme si rezervovali tri noci, ale pretože sa peniaze nevracajú, zostali sme. Posledný deň išiel bus až o tretej popoludní a to sa mi vážne nechcelo čakať. Môjmu holandskému spoločníkovi sa ale stopom v daždi ísť nechcelo, tak som ho tam nechala a stopovala sama v žltom pršiplášti. Už o 14:30 som bola v rezervovanom hosteli vo Wellingtone, odkiaľ som sa vydala na prieskum s cieľom umiestniť svoj inzerát na prácu na lodi, pretože to by som ako bonus Nového Zélandu rada skúsila. Pri pobreží námorník práve opravoval jachtu, tak som sa s ním poradila, kam umiestniť inzerát! On na to, že „najlepšia“ bude nástenka pri Marina clube, a že tam za desať minút popláva, tak ak chvíľu počkám, zvezie ma. Paráda. Tak som stihla navštíviť ešte aj úžasné múzeum a večer o 9. hodine dorazil "bludný" Holanďan.

Ráno sme nasadli na ferry a plavili sa na južný ostrov smerom do NP Abel Tasman. Tu sme mali v pláne nezabudnuteľný coastal trek. Potom sme sa rozlúčili, a tak som ďalej sama pokračovala stopom. Ešte som bola zvedavá na severný výbežok Farewell Spit, ale od Collingwood tam už neviedla asfaltka, a to sa potom dosť zle stopuje. No aj tak som cestou stopla šoféra, ktorý obvykle stopárov neberie, ale povedal že: „you look safe“, tak som odpovedala, že on tiež! Celý deň sme sa prechádzali po pobreží, na piesočných dunách a okolo kolónie mrožov a uškatcov.

Bolo ráno, nový deň, a ja som sa vydala po západnom pobreží cez Westport, kde sa ku mne pridal jeden Slovák, čo videl moju poznámku na internete, že hľadám parťáka na cestovanie po Zélande, a tak sa mi ozval. Zastavili sme v krásnom kaňone, pri Palacinkových skalách, lagúnach a dvoch ľadovcoch, kde sme spali v lacnom kempe Department of conservation za 6 dolárov. Avšak bez sprchy alebo splachovacieho WC. Zato s krásnou kulisou zasnežených hôr obklopujúcich Mt. Cook.

Ďalší deň sme absolvovali prechádzku ku kolónii uškatcov a ďalej pokračovali na juh, medzi dve krásne obrovské jazerá. Po ceste sme nabrali stopára, Francúza - iron mana. Bol to veľmi zaujímavý cestovateľ. S ním sme zašli na hory obklopujúce tie jazerá, a potom sa vydali do Queenstown a do kempu v Glenorchy. Odtiaľ sme o šiestej ráno všetci traja vyrazili smer Milford Sound po tzv. Routhbourn trek. Štandardne by mala trasa trvať asi 4 dni a musela by sa, kvôli veľkej popularite, rezervovať rok dopredu, ale my sme si ju aj tak nenechali ujsť. Zvládli sme ju do polovice a späť za jediný deň, a to aj s menšou batožinou a jedlom i vybavením na celý deň.

Potom sme prešli do mesta Queenstown a neskôr sa ubytovali pri Moke lake, v ďalšom kempe Department of Conservation, kde sme strávili Vianoce! Nádhera!! A šup cez Te Anau do dedinkyMilford Sound, kde sme premokli na kosť, ale po ceste stihli vyfotiť desiatky vodopádov stekajúcich po horách a skalách lemujúcich cestu, ako obrovské žily prírody. Na mieste sme blikli najznámejší výhľad z prístavu a pokračovali ďalej.

A ako ubiehal čas, nasledoval ešte Kempler trek za Te Anau a podobne ako pri predchádzajúcom, aj tento sme zvládli za jeden deň, pretože sme si ho dopredu nerezervovali. Na vrcholoch dokonca v noci nasnežilo a bola hrozná zima. K tomu všetkému sa ešte odpoludnia spustil lejak, a tak sme ušli smerom späť na sever za Queenstown, kde sme nocovali.

Pokračovanie v budúcej časti...

Text/foto: Sylvie Halouzková

Preklad: O. Maňáková