Nový Zéland XII.: Queenstown a odlet domov

Zo všetkých novozélandských miest je Queenstown, pokiaľ ide o množstvo ponúkaných adrenalínových športov, jednoznačne číslo jedna. Je tu nespočetné množstvo firiem ponúkajúcich bungee-jumping, jaskyniarstvo, rafting, plavby na rýchločlnoch, zoskoky padákom, závesné lietanie a mnoho ďalších zábaviek.

Prehliadku mesta sme začali prechádzkou okolo jazera Wakatipu s priezračne čistou vodou. Na polostrove vedľa jazera sa nachádzajú pekne udržované záhrady s najrôznejšími druhmi kveteny. Tunajšia celkovo uvoľnená atmosféra priam láka na relax a odpočinok. A pretože Queenstown je malé mesto a preto sa nebolo kam ponáhľať, dopriali sme si hodinovú pohodu v miestnej oáze pokoja. Potom sme pokračovali späť do mesta k najstaršiemu domu v Queenstowne - "Williams Cottage". Dom bol postavený v roku 1864 a dochoval sa v takmer pôvodnej podobe. Vnútorné steny sa môžu pýšiť tapetami z 30. rokov minulého storočia. Dnes je dom sídlom obchodu s najrôznejšími suvenírmi a kaviarne Vesta. Neďaleko "Williams Cottage" stojí kostol sv. Petra, malebná budova z drevených trámov s farebnými oknami a pekným organom. Našou ďalšou zastávkou bol podvodný svet "Underwater World", kde je možnosť nahliadnuť do života pod hladinou jazera. Prakticky sa jedná iba o niekoľko málo okien, no aj tak sme videli úhorov, pstruhov obecných aj dúhových a tiež potápajúcu sa kačicu.

Asi najväčšou atrakciou celého mesta je lanovka zvaná "Skyline Gondola", ponúkajúca fantastické pohľady na celý Queenstown, jazero a priľahlé hory. Na vrcholku je aj reštaurácia a niekoľko obchodov, kde si Dita kúpila pohľadnice. Pretože nám počasie prialo, rozhodli sme sa, že si ešte urobíme menší cca 30 minútový okruh, ktorý sčasti viedol pozdĺž dráhy pre motokáry a sčasti potom neďalekým lesom. Samozrejme nás lákala aj jazda na motokáre, ale cena nám prišla neadekvátne vysoká, tak sme nakoniec len závistlivo sledovali.

Náš posledný večer sme chceli stráviť trochu spoločensky, a tak sme aspoň na chvíľu vyrazili do večerných ulíc Queenstownu. Zašli sme do jedného z barov, kde sme si nárokovali zľavu vo forme voucherov, ktoré sme náhodou dostali od slečien hostesiek v centre mesta. Ja som si dal dve pivá a Dita dve vodky s džúsom. Potom sme sa ešte chvíľku prešli okolo pokojného večerného jazera a zamierili späť do hostelu, aby sme sa stihli ešte dobaliť na zajtrajší odlet.

Ďalší deň ráno sme mali v spoločnosti Air New Zealand zakúpený let na trase Queenstown - Auckland. Po takmer dvojhodinovom lete nás na letisku v Aucklande čakala jedna veľmi milá pani z Couchsurfingu, u ktorej sme strávili poslednú noc pred naším odletom z NZ. Volala sa Christine, a aj keď bývala tak trochu stranou od centra, s ubytovaním aj celkovým prístupom sme boli nakoniec veľmi spokojní. Počasie nám síce príliš neprialo, ale aj napriek tomu sme sa rozhodli, že sa ešte pôjdeme pozrieť do centra a rozlúčiť sa s NZ. Pred jedným z obchodov, kde sme práve nakupovali posledné suveníry, sme na naše veľké prekvapenie stretli Janeho - chlapca z Couchsurfingu, u ktorého sme bývali naše prvé dve noci po prílete na NZ. V skratke sme sa podelili o naše zážitky a po chvíli sme sa rozlúčili. Počas cesty späť sme sa ešte stavili v supermarkete, aby sme nakúpili suroviny na večeru, ktorou sme sa chceli revanšovať našim hostiteľom.

Ešte pred samotnou večerou nám však Christine pripravila nezabudnuteľný zážitok. Autom nás vzala niekam na predmestie Aucklandu - na miesto, kde sme mohli vidieť malé svietiace červy (v angličtine zvané "glowworms"). Prirovnal by som ich k našim svetluškám, ale tieto zvieratá sa vôbec nehýbali a aj svetlo, ktoré vyžarovali, bolo odlišné. Na večeru sa k nám potom pripojil Christinin priateľ a pri súčasnom popíjaní výborného novozélandského vína sme sa veľmi príjemne porozprávali.

Ráno sme museli vstávať veľmi zavčasu, pretože náš odlet bol naplánovaný na 10. hodinu a samotná cesta na letisko trvala skoro 2 hodiny. Spiatočný let bol, našťastie, rozdelený do dvoch dní, s tým, že noc strávenú v luxusnom hoteli pri letisku v Soule sme mali v cene letenky. Pôvodne sme plánovali, že by sme sa pozreli aj do centre, ale bohužiaľ sme už nemali čas. Prileteli sme až navečer, zašli na hotelovú večeru v podobe bufetu a unavení po 11 hodinovom lete sme išli spať. Ďalší deň ráno sme už o 11 hodine mali rezervovaný transfer na letisko, takže s výletom do centra sme sa rozlúčili. Ja som aspoň využil všetky nadštandardné ponuky a ešte pred raňajkami som si išiel vyskúšať hotelové fitness, bazén, saunu a vírivku. Do Viedne sme doleteli vo večerných hodinách a po malej pauze na jedlo sme nastúpili do autobusu Student Agency, ktorý nás bezpečne dopravil späť do našej zimnej Českej republiky.

Text/foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková