Nový Zéland IV: Waiotapu, Taupo

Skutočnosť však bola nakoniec úplne opačná. Podľa sprievodcu je totiž autostop na Novom Zélande pomerne často využívanou možnosťou, ako cestovať v lacnom štýle. Naša prvá skúsenosť však bola taká, že v Rotorua sme čakali viac než hodinu, kým nám zastavilo auto. Vodičom bol miestny domorodec, ktorý išiel veľkou dodávkou pracovne do Taupo. To sa nám hodilo, pretože sme aspoň mali kde zložiť našu veľkú batožinu. Trošku som dúfal, že by nás mohol zaviesť až ku vstupu do rezervácie, ale očividne mal naponáhlo, takže sme museli od hlavnej cesty ďalej šliapať pešky asi 2 km. Kúpili sme si vstupenky (32,50 NZD), batohy uschovali vedľa recepcie a vyrazili sme na prehliadku.

Prvou atrakciou bol gejzír Lady Knox, ktorý sa nachádzal asi 1 km od vstupu do areálu. Bol som rád, že nám nakoniec nejaké auto zastavilo, pretože tento gejzír chrlí horúcu vodu iba jeden krát denne, a to od 10.15 do 11.15 hod. V nepravidelných intervaloch sa striedajú silné a slabšie erupcie, ktoré je možné pozorovať zo sedačiek nachádzajúcich sa pred gejzírom. Od gejzíru sme sa museli vrátiť späť ku vstupu do areálu, kde sme mali začať prehliadkový okruh. Po chvíľke chôdze nám sám od sebe pribrzdil jeden Holanďan a spýtal sa, či nechceme zviesť, s čím sme samozrejme súhlasili. Bol to mladý chalan, ktorý sa po ukončení štúdia rozhodol niekoľko mesiacov sám cestovať.

Prehliadkový okruh bolo možné prejsť buď v krátkom, strednom alebo dlhom variante. Rozhodli sme sa pre poslednú možnosť a myslím, že zážitok to bol nezabudnuteľný. Po celej trase (cca 3 km) je množstvo bublajúceho bahna, minerálnych terás, kráterov a rôzne sfarbených jazierok. Najväčšou atrakciou určite bolo jazierko Champagne Pool, vyznačujúce sa oranžovo sfarbeným pásom pozdĺž pobrežia, čo je spôsobené vyzrážaním sulfidov. Umocňujúci účinok má aj stúpajúca vodná para a CO₂, ktoré sa od jazera vzlínajú. Jazero v priemere merajúce okolo 65 m a s maximálnou hĺbkou 62 m bolo vytvorené hydrotermálnou erupciou pred zhruba 900 rokmi. Povrchová teplota vody sa pohybuje okolo 75 °C. Zaujímavá bola aj posledná zastávka na celom okruhu - jazierko zvané Devil's cave, ktorého zelenavo sfarbená voda je bohatá na síru.

Po absolvovaní celého okruhu sme si dopriali trochu regenerácie a príjemný obed v miestnom bistre. Po obede sme sa museli vrátiť späť na hlavnú cestu, kde sme mali v pláne stopom pokračovať až do Národného parku Tongariro, čo bol ďalší bod nášho výletu. Nanešťastie sme ale čakali skoro 2 hodiny, než sa nám podarilo niekoho stopnúť. Bola to milá pani, ktorá pracovala ako sprievodkyňa pre Department Of Conservation (DOC). Dala nám užitočné rady o treku zvanom Severný okruh v NP Tongariro, ktorý sme mali v pláne prejsť. Pani však išla iba do Taupo, takže sme ju poprosili, či by nás mohla vysadiť pri informačnom centre. Pretože sme boli obaja už dosť unavení a aj trochu znechutení nie príliš úspešným stopovaním, rozhodli sme sa, že už ten deň nikam pokračovať nebudeme a noc strávime v jednom z miestnych hostelov v Taupo.

Pred samotným ubytovaním sme sa v informačnom centre ešte s Ditou zhodli, že stopovanie po Novom Zélande asi nebude úplne najefektívnejší spôsob cestovania, a preto sme sa rozhodli kúpiť si tzv. Travel Pass od autobusovej spoločnosti InterCity. Travel Pass stál 155 NZD a obsahoval 5 ciest nezávisle na počte prejdených kilometrov. Dôležité bolo, že človek išiel v jednom autobuse bez prestupu. Optimálne preto bolo voliť čo najdlhšie prejazdy. S týmto Travel Passom sme nakoniec prešli 1,5 ostrova, čo bol skvelý pomer cena - výkon, vzhľadom k miestnym cenám.

Večer sme sa išli ešte trochu prejsť cez mesto a okolo najväčšieho novozélandského jazera Taupo. V samotnom meste toho moc k videniu nie je. Za zmienku stojí snáď len možnosť vyskúšať si niektorú z adrenalínových aktivít. Jazero ležiace v kaldere je vulkanického pôvodu a vzniklo počas jednej z najväčších vulkanických erupcií pred zhruba 26 500 rokmi. Jazero je také čisté, že sa tu každoročne koná súťaž v chytaní pstruhov. Bolo pomerne veterno a chladno, takže sme boli vďační za pevnú strechu nad hlavou. Po prechádzke sme zaľahli a dúfali, že ďalší deň zahájime náš 4denný trek v NP Tongariro s nádherným počasím.

Text/foto: Vojtech Bližňák

Preklad: O. Maňáková