Nový Zéland X: Milford Sound trek I
V kuchynke miestneho kempu som sa ešte ráno pokúšal aspoň čiastočne usušiť mokrú plachtu od stanu, no čas nás tlačil, a tak som stan zabalil mokrý. Na transfer sme využili náš "Travel Pass", ktorého platnosť sa nám touto cestou skončila. Samotná cesta trvala zhruba 8 hodín a ako vždy, aj teraz, sme robili pravidelné zastávky. Jednou z nich bol aj 28 metrov vysoký vodopád "Thunder Creek" nachádzajúci sa len pár minút pešej chôdze od hlavnej cesty v blízkosti priesmyku Haast Pass. Neskôr sme urobili ešte niekoľko zastávok pri jazerách Wanaka a Hawea, aby sme si mohli nafotiť divokú a ľudoprázdnu prírodu.
Po príjazde do Queenstownu, kde panovalo výrazne teplejšie a slnečnejšie počasie než na západnom pobreží, sme sa išli ubytovať do jedného z miestnych hostelov, ktorých je tu dostatok. Ako pozornosť podniku sme si zadarmo mohli v kuchynke vziať teplú polievku, čo nám po celodennom cestovaní prišlo náramne vhod. Všetky mokré veci vrátane stanu sme si dali sušiť a vyrazili sme do neďalekého supermarketu dokúpiť potraviny na najslávnejší trek celého NZ - Milford Sound, ktorý sme mali rezervovaný začínajúc nasledujúcim dňom.
Milford Sound Trek, ktorý sa štandardne chodí 4 dni a ktorého dĺžka je 53,5 km, patrí k najväčším turistickým atrakciám NZ. Pretože je o neho veľký záujem, je nutné si zaistiť veľmi včasnú online rezerváciu. Spať je totiž možné iba v chatách na to určených, ktorých maximálna kapacita je 40 osôb. Preto nie je žiadnym prekvapením, že už pol roka dopredu môžu byť miesta zabrané. Cena za jednu noc v každej chate činila cca 50 NZD na osobu a pokiaľ si k tomu človek pripočíta ešte dopravu loďou po jazere Te Anau na začiatku treku a obdobne na konci treku do dediny Milford Sound, vyjde celková suma na zhruba 270 NZD. Na druhej strane je veľkou výhodou fakt, že trek nie je preplnený turistami a na danom úseku je limitovaný 40 ľuďmi, čím sa "Department Of Conservation" (DOC) snaží o maximálnu ochranu životného prostredia.
Z Queenstownu k jazeru Te Anau, kde nás čakala loď, nás spolu s niekoľkými ďalšími cestovateľmi odviezla menšia dodávka, ktorú sme si už skôr rezervovali. V centre DOC sme si ešte stihli vyzdvihnúť lístky potvrdzujúce naše postele v chatách a po ďalšej asi 20 minútovej jazde sme dorazili k prístavisku. Mali sme nádherné slnečné počasie a pred nami sa otvorili fascinujúce výhľady na okolité hory, ktoré sa zdvíhali a odrážali od krištáľovo čistej a pokojnej hladiny jazera. Pre mňa osobne to bol doposiaľ najsilnejší zážitok z celého NZ. Plavba trvala niečo málo cez hodinu a celý ten čas som vydržal sledovať jedinečné prírodné krásy, o ktorých som doposiaľ iba snil.
Loď nás bezpečne dopravila na začiatok treku - Glade Wharf - odkiaľ to bolo iba 1,5 hodiny chôdze k prvej chate "Clinton Hut". Preto nebol dôvod niekam sa ponáhľať a po vylodení sme si dopriali hodinovú relaxačnú pauzu na obed pri jazere. Tu sme hneď od prvých okamžikov na vlastnej koži poznali, o čom všetci sprievodcovia píšu. Okamžite sa okolo nás zleteli neskutočne otravné mušky zvané "Sandflyes", ktorých je tu naozaj extrémne veľa. V NP Abela Tasmana sme stretli jednu Češku, ktorá nám poradila a rovno aj ponúkla špeciálny repelent s obsahom citronely. Hneď sme ho teda vyskúšali, ale k nášmu sklamaniu nepôsobil dlhšie než 20 minút. Bolo teda nutné, buď sa pravidelne natierať, alebo byť stále v pohybe (počas chôdze mušky neobťažovali).
Po obede sme vyrazili smerom k chate. Zámerne sme všetkých nechali odísť, takže sme si pri pochode užívali krásnu ľudoprázdnu krajinu. Cesta väčšinou viedla pralesom, ale miestami aj po lúke alebo pozdĺž rieky Clinton. Voda tu bola panensky čistá, a tak som neodolal a išiel sa vykúpať. Dita toľko odvahy nemala a zostala len pri brehu. Po osviežujúcom kúpeli sme pokračovali a dorazili k chate DOC. Vybrali sme si lôžka a pretože bolo ešte dosť málo hodín, išli sme sa prejsť k neďalekej rieke, kde bola opäť možnosť vykúpať sa. Tentoraz však bolo toto miesto príznačne označené ako "Swimming holes" - rieka tu bola dostatočne hlboká a tvorila akýsi prírodný bazén.
Večer nás potom oficiálne privítal "ranger" chaty a urobil nám veľmi poučný a podrobný výklad o miestnej prírode vrátane názorných ukážok kvetín a všelijakých porastov, ktoré sa vyskytovali v blízkosti chaty. Neskôr večer sme si na plynových varičoch, ktoré boli umiestnené v spoločenskej miestnosti, uvarili večeru a spoznávali sme sa s "našimi" spolupútnikmi, s ktorými sme mali stráviť ďalšie 2 noci počas nášho treku.
Text / foto: Vojtěch Bližňák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Nový Zéland I: Pred odletom
Nový Zéland: cestovanie po ostrove II.
Nový Zéland: cestovanie po ostrove I.
Nový Zéland XII.: Queenstown a odlet domov
Zemetrasenie je tam skoro každý deň. Cestovateľské kino sa zblízka pozrie na Nový Zéland
Nový Zéland VI: Wellington
Nový Zéland IX.: Punakaiki + NP Westland Tai Poutini
Nový Zéland IV: Waiotapu, Taupo
Nový Zéland VIII.: NP Abela Tasmana II.
Nový Zéland V: NP Tongariro
Nový Zéland III: Rotorua
Nový Zéland VII: NP Abela Tasmana I.
Nový Zéland II: Prílet do Aucklandu
Súvisiaca fotogaléria
Nový Zéland – za prácou aj za prírodou
Súvisiace video
Nový Zéland, Cape Kidnappers – tam kde hniezdia suly
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.