Nový Zéland III: Rotorua

Všade okolo nás sa šíril podivný "zápach" síry, dym a bubľajúce horúce pramene. Samotné mesto, ktoré má necelých 80 tisíc obyvateľov, sa tiahne pozdĺž južného pobrežia rovnomenného jazera a je jednou z najväčších turistických atrakcií Severného ostrova.

Ubytovali sme sa v jednom kempov na okraji mesta neďaleko jazera, odkiaľ každú polhodinu jazdil autobus MHD spájajúci letisko z centrom mesta. Pretože sme ešte neboli úplne aklimatizovaní, rozhodli sme sa len pre prechádzku okolo jazera a ostatné zaujímavosti nechali až na ďalšie dva dni, ktoré sme mali na celú oblasť Rotorua vyhradené.

Hneď ráno sme v ďalší deň vyrazili do oblasti gejzírov a vybuchujúcich bahenných jazierok zvaných Te Puia. V celom areáli sa je možné pohybovať buď samostatne alebo so sprievodcom. Pretože cena bola rovnaká (necelých 50 NZD), rozhodli sme sa pre druhú možnosť, čo sme nakoniec neľutovali. Dozvedeli sme sa množstvo zaujímavých vecí nielen o geotermálnej aktivite, ale aj o vtákoch kiwi, ktoré tam žili v teráriu, a tiež o všadeprítomne rastúcom kríku manuka, z ktorého sa vyrábajú rôzne kožné preparáty, med, a podobne. Najväčšou zaujímavosťou celého okruhu bol bezpochyby mohutný gejzír Pohutu vybuchujúci približne každé dve hodiny. Gejzír môže dosahovať výšku až 20 metrov a priemerná erupcia trvá zhruba 5 až 10 minút. Súčasťou areálu bola aj umelecká dielňa tradičných maorských tkáčov, rezbárov a ďalších remeselníkov, kde som si zdarma nechal nakresliť zmývateľné tetovanie.

Vedľa areálu Te Puia leží ďalšia veľmi známa termálna prírodná rezervácia Te Whakarewarewa, ktorú sme ale nakoniec nenavštívili. Vstupné bolo obdobne drahé ako v prípade Te Puia a hlavne sme predpokladali, že nás už táto rezervácia ničím novým neprekvapí.

Večer sme mali zaplatený výlet do neďalekej maorskej dediny Tamaki, kde sme sa mali priučiť maorskej kultúre a gastronómii. Cena bola pomerne vysoká (cez 100 NZD), ale nakoniec sme nič neľutovali. Počas asi polhodinovej cesty autobusom nám "náš" sprievodca vysvetlil predbežný program a pravidlá, ktoré sme mali v dedine dodržiavať. Základné pravidlo znelo nesmiať sa, čo sa ukázalo ako pomerne náročné. Maori totiž pri svojich tancoch vyplazujú jazyk a "gúľajú" očami. Po prijatí maorskými bojovníkmi nasledovalo predstavenie rôznych hier a interakcie s domorodcami. Taktiež sme videli prípravu tradičného maorského pokrmu hangi, predstavujúceho v zemi pečené jedlo (zelenina, mäso, a pod.). Nasledovalo predstavenie maorských tancov a zlatým klincom celého večera bola večera pozostávajúca z pripraveného jedla hangi v bufetovom štýle, kde sme sa príliš neostýchali a vyskúšali snáď úplne všetko. Večer nás autobus odviezol späť do kempu a my sme sa s plnými žalúdkami a pocitom "komerčných" turistov odobrali do ríše snov.

Náš posledný deň strávený v Rotorua sme venovali prehliadke maorskej dedinky Ohinemutu, ktorá sa môže pýšiť pekným anglikánskym kostolom St. Faith's s pôsobivým oknom, kde je vyobrazený Ježíš Kristus prichádzajúci po jazere Rotorua. Naproti kostolu potom ešte stál tzv. zhromažďovaní dom Tamatekapua, ktorý ale bohužiaľ nebol otvorený pre verejnosť. Pred obedom sme potom ešte obišli niekoľko ďalších horúcich prameňov. Odpoludnie bolo v čisto relaxačnom duchu. Navštívili sme populárne Polynézske kúpele, kde sme sa naložili do príjemne teplej (niekedy až horúcej) vody. Spolu tu bolo 7 vonkajších bazénov (3 z toho však boli z technických dôvodov zavreté), pričom každý bazén mal inú teplotu v rozsahu od 36 do 43 °C. Celkový zážitok ešte umocňoval nádherný výhľad na jazero Rotorua ležiace v tesnej blízkosti kúpeľov. Príjemne odpočinutí sme takto uzavreli našu návštevu tejto unikátnej oblasti.

Text/foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková