www.infoglobe.sk » Bolívia – Copacabana a Isla del Sol

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol

Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Prvé miesto, ktoré navštevujeme, je Plaza 2 de Febrero, kde je skvostná biela katedrála s kopulami v maurskom slohu, ktorá skôr pripomína zámok. Interiér je tiež veľmi pôsobivý a aj na kostol prehnane bohatý a zdobený.

katedrála v Copacabane (Catedral de la Virgin de Candelaria)

Ešte pred večerom sa ideme pozrieť na neďaleký kopec Cerro Calvario, ktorý je obľúbeným miestom nielen turistov, ale aj miestnych, pretože tade vedie „krížová cesta“. Z výšky 160 metrov nad najväčším vysokohorským jazerom (8 400 km2), ktoré svojimi vlnami obmýva breh vo výške 3 808 m n. m., sa dá dlho kochať. Túto nádhernú scenériu nám ale kazili všadeprítomné odpadky, ktoré tu po sebe zanechávajú pravdepodobne miestni. A tak sa ideme pozrieť na vedľajší kopec Santa Barbara, odkiaľ je tiež krásny výhľad, podstatne menej odpadkov a navyše sme tam sami. Na záver sa ešte prejdeme po nábreží promenády, kde už pre dnešok odpočívajú vodné bicykle, aquazorbingové gule a iné plavidlá. A radšej si kupujeme lístok na loď, pretože ďalší deň máme namierené na ostrov.

pohľad na mesto Copacabana z Cerro Calvario

pútnické miesto na Cerro Calvario   hlavná trasa cez Isla del Sol

Skoro ráno mierime k mólu, odkiaľ vyplávame k ostrovu Isla del Sol. Je dosť zima, tak si sadáme radšej do kajuty. Dvojhodinová plavba k severnému miestu Challapampa ubieha pri sledovaní okolia vcelku rýchlo, no hore na lodi by sme asi primrzli. Zo severného bodu máme v pláne vyraziť skrz celý ostrov až k južnému prístavu a tam prípadne prespať v hoteli. Na ostrove, ktorý má rozlohu 70 km2, sa nachádza niekoľko pamiatok Inkov (hlavné sú asi rozvaliny Chincana), ale tých sme už z Peru presýtení. Aj preto za pokojným zálivom a peknou piesočnou plážou za mestom obchádzame jeden check point s odôvodnením, že si len ideme prejsť ostrov. Ideme cez severný výbežok ostrova rovno na hrebeň a po vlnitej krajine v nadmorskej výške štyri tisíc metrov smerujeme do centrálnej časti.

zátoka u Challapampy

Cestou sa kocháme pohľadmi na veľké množstvo tmavo modrých zátok, zaujímavých výbežkov a malých ostrovčekov, ktoré sú rozosiate po jazere. Niekedy je to len plochá naklonená skala – ako trebárs Isla Jochihuata – vyčnievajúca nad hladinu a vytvárajúca nádhernú scenériu do vnútra jazera Titicaca. Uprostred ostrova sa na prašnej ceste nachádza ďalšia kontrola. Tá nám oznámi, že za použitie cesty, po ktorej si dovoľujeme ísť, musíme zaplatiť 15 BOB. No, za použitie chodníku som ešte neplatil, tak si predávanie bankoviek náramne užívam. Po ďalších asi štyroch kilometroch, hore pred južným prístavom v dedine Yumani, stojí ďalší muž pýtajúci ďalšie peniaze. Tentokrát 5 BOB za to, že vchádzame do mesta. Tak si tu miestni obyvatelia privyrábajú a ja vyzerám ako večerníček rozhadzujúci namiesto papierov bankovky.

Isla Jochihuata

Trek skrz ostrov je dlhý približne dvanásť kilometrov a časovo nám to zabralo okolo štyroch hodín. Ostrov je však vo výške 4 000 m n. m., takže niekomu môže dať takáto prechádzka riadne zabrať. Dole dedinou schádzame po schodisku Inkov (Escalera del Inca), ktoré vedie až k prístavu, a cestou ešte minieme záhradu Fuente del Inca. Síce sme mali v pláne prespať na ostrove, ale tunajšie ceny a neustále poplatky nás odradili, radšej ideme späť do Copacabany. Aj keď cena z Copacabany na južnú časť ostrova stojí 20 BOB, spiatočná cena je už odrazu 25 BOB. Miestni predajcovia lístkov sa nám vyložene smejú a v očiach sa im dá čítať veľký nápis: „VŠAK NEPLAŤ, JSME ZVEDAVÍ, AKO SA ODTIAĽTO DOSTANEŠ“. Cesta z ostrova je snáď ešte rýchlejšia. Ľudia na palube sú unavení a my tiež. Ostrov je bez lesného porastu a celý deň sa ide na priamom slnku. Vďaka nadmorskej výške ostrova sú slnečné lúče ešte viac na pokožke a hlave citeľné.

prístav Japapi

dedina Yumani a kamenné móla   polostrov Huayran Khala na Isla del Sol

Aj napriek neustálym poplatkom a spálenej koži na ušiach bola návšteva ostrova Isla del Sol pekným zážitkom. Rovnako tak aj pobyt v meste Copacabana, ktoré parádne plní svoju úlohu a navodzuje príjemnú atmosféru pred návštevou ostrova Slnka (Isla del Sol). Posledné pohľady na jazero si potom ešte vychutnávame cestou do La Pazu, pretože hlavný ťah k metropole vedie práve okolo neho a raz sa dokonca na loďi prechádza.

GPS: (Copacabana) 16°10'05.9"S 69°05'18.0"W

 

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Publikované: 21.11.2016
Paraguaj patrí k tým menším štátom Južnej Ameriky, ale aj tak je svojou rozlohou 406 750 kilometrov štvorcových zhruba 5krát väčší než Česká republika. Preto tento štát zvádza turistov k pomalému presúvaniu sa a navštevovaniu menších a pokojnejších miest. Jeden muž, ktorého sme stopli, sám tvrdil, že za mestá sa v Paraguaji považuje iba Asunción, Encarnación a Ciudad del Este. Zvyšok sú skôr dediny, čo sa nám aj potvrdí.

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Bolívia – Samaipata
Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Bolívia – Potosí
Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

Bolívia – Národný park Torotoro
Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.

Bolívia – dedinka Coroico
Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.

Bolívia, Cochabamba – hor sa do strednej Bolívie
Publikované: 2.8.2013
Cochabamba je hlavným mestom Cochabambskej správnej oblasti, ktorá pokrýva plochu veľkú približne ako Slovensko. Tento správny celok je v krajine známy vďaka svojej úrodnej pôde a preto sa mu hovorí „obilnica Bolívie“. Medzi plodiny, ktoré sa tu najviac pestujú patrí obilie, tabak, cukrová trstina, ďalej to sú zemiaky alebo kakaové bôby.

Peru - môj splnený sen II.
Publikované: 17.11.2010
Po prílete do Peru sme sa presunuli z Limy do hôr. Do Huarázu, ktorý leží v nadmorskej výške 3091 m, sme dorazili asi o siedmej hodine ráno.

Peru - môj splnený sen I.
Publikované: 10.11.2010
Južná Amerika ma k sebe vždycky priťahovala ako magnet. Bola ale pre mňa, študentku s nie príliš veľkými príjmami, skôr takým zatiaľ iba nedostupným snom, odloženým do budúcna. Jedného dňa mi v práci môj kolega Vojta povedal: „Nechcela by si ísť do Južnej Ameriky…Peru, Chile alebo tak…?“ a tým mi v hlave vyhlodal dieru.

Peru - môj splnený sen III.
Publikované: 24.11.2010
Ráno som si šla na autobusovú stanicu pre batoh, ktorý mi ako jedinej z našej skupiny, do Limy neprišiel. Po niekoľkých telefonátoch na letisko sme boli s KLM dohodnutí, že dnes príde ranným autobusom.

Peru - môj splnený sen IV.
Publikované: 1.12.2010
Ako náš prvý trek v Peru, v Cordillere Blance, sme si vybrali známy a často navštevovaný trek údolím rieky Santa Cruz. Podľa sprievodcu je optimálna doba pochodu 4 dni a vzdialenosť od počiatočného do konečného bodu 50 km. My sme si naplánovali predĺženie o jeden deň výstupom od základného tábora vrchu Alpamayo.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Peru
Peru ako typická juhoamerická krajina roznecuje predstavivosť ako máloktoré miesto na svete. Kraj...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Slovensko

1. 9. – 31. 10. 2017
1. cena:
Rodinná vstupenka do Gemersko-Malohontského múzea v Rimavskej Sobote a publikácia Klenotnica GMM
2. cena:
Krásny šperk od spoločnosti Milishop.sk
1. cena redakcie:
Neobyčajná zimná vysokohorská túra od Tatrica.sk
2. cena redakcie:
Dve vstupenky na predstavenie v divadle Tower Stage
3. cena redakcie:
Publikácia Od hradu k hradu z vydavateľstva Dajama

Aktuality:

26.9.2017
Velehrad a Svatý Hostýn sú jedny z najvýznamnejších pútnických miest Moravy. Velehrad nemusí byť vždy cieľom, môže byť aj východiskový miestom. Matica velehradská prijala pozvanie Matice hostýnskej a společne s ďalšími partnermi vytvorili pútnickú cestu spájajúcu Velehrad a Svatý Hostýn. A práve tu sa na štátny sviatok svätého Václava zídeme.
25.9.2017
Už za pár dní začína tanečný festival - Pressburg Dance Fest, ktorého cieľom je prepojiť tanečné komunity Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska.
24.9.2017
Nenechajte si ujsť v poradí už 11. ročník prestížneho festivalu vedy na Slovensku  – Európska Noc výskumníkov 2017, ktorá sa uskutoční 29. septembra 2017 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Poprade a v sprievodnej lokalite Medzev a Levice.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - EKVÁDOR:

Ekvádor

TIPY NA VÝLETY V EKVÁDORE:

 

Vilcabamba

Zamora

Saraguro a Loja

Cuenca

Riobamba, El Tambo a Ingapirca

Baños de Agua Santa

Zumbahua a lagúna Quilotoa

Otavalo

hlavné mesto Quito

 

Všetko dôležité, čo by ste o EKVÁDORE mali vedieť, nájdete TU

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

dnes:utorok 26. 9. 2017
sviatok:Edita
dnes:
utorok 26.9.
21 °C
zajtra:
streda 27.9.
21 °C