www.infoglobe.sk » Bolívia – Potosí

Bolívia – Potosí

Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

cesta z Uyuni do Potosí

Potosí je koloniálne mesto založené Španielmi v 16. storočí pod horou Cerro Rico (bohatá hora), kde prebiehala ťažba striebra. Vo svojej „zlatej ére“ (tu skôr v ére striebornej) bolo Potosí najbohatším mestom Ameriky. Žije tu okolo dve sto tisíc ľudí, čo z neho robí jedno z najvyššie položených miest na svete, ktoré má viac než 100 000 obyvateľov. Leží totiž vo výške 4000 m n. m. Zo začiatku mi to ani tak nepríde, ale keď chodíme po meste, ktoré leží v kopci, tak sa človek dosť zadýcha. Čo sa týka počasia, tak aj v tejto výške je cez deň príjemne teplo, pretože tu slnko používa svoju vysokohorskú silu, avšak s jeho západom prichádza veľká zima.

Plaza 10 de Noviembre

Centrum mesta tvorí námestie Plaza 10 de Noviembre, na ktorom stojí socha pripomínajúca newyorskú sochu Slobody. Na rohu tohto námestia sa týči kamenná katedrála (Iglesia de la Merced), ktorej výstavba bola zahájená už v roku 1564 a dokončená v roku 1600. Okolo námestia sú ešte ďalšie koloniálne stavby, kde sú úrady a banky. Nad námestím je postavené ešte jedno menšie námestie (Plaza 6 del Agosto), pred ktorým stojí univerzita. Pod námestím Plaza 10 de Noviembere sa nachádza asi najznámejšia stavba v Potosí. Je ňou Casa Nacional de la Moneda, v ktorej sa nachádza múzeum, predovšetkým s mincovníctvom a strojmi okolo striebra. V 18. storočí slúžila ako koloniálna mincovňa. Na nádvorí tejto budovy je fontána a za ňou balkón s karikatúrou Mascarón (veľká vysmiata hlava s trsmi vínnej révy). Tú vyrobil v roku 1856 Eugenio Martín Moulon a je „symbolom“ mesta. Stále sa vedú spory, čo alebo koho má znázorňovať.   

vstup do Casa Nacional de la Moneda

koloniálna budova (banka) na námestí 10 de Noviembre   karikatúra Mascarón v múzeu Moneda

Mesto Potosí je pre mňa tak trochu mestom kostolov. Keď sa preplietame úzkymi Iglesia de San Bernardodláždenými uličkami, ktoré buď stúpajú, alebo klesajú, zdá sa mi, že na nejaký svätostánok narazíme na každom rohu. Pekný kostol je pod múzeom Moneda, kde stojí Torre de la Compaňia de Jesús. Na Plaza del Estudiante narazíme na kaplnku Nuestra Seňora de Jerusalén a naproti nej stojí pekný koloniálny kamenný kostol San Bernardo s bielymi vežičkami. Krásny výhľad nájdeme v hornej časti mesta, kde stojí kostol San Sabastian, ktorý pózuje pred horou Cerro Rico. Kostol je sfarbený do oranžova a tým sa trochu maskuje pred kopcom, ktorý je zas sfarbený do červena. V spodnej časti mesta sa zas nachádza San Benito, čisto biely chrám so žltými prvkami okolo dverí a zvonice.

kostol San Benito

V centre mesta je dosť hustá doprava, preto v Potosí vymysleli spôsob, ako bezpečne prejsť cestu a ešte sa pobaviť. V niekoľkých uliciach tak pobehujú ľudia v kostýmoch bieleho tigra a zastavujú auta, keď vidia chodca na kraji chodníku. Šofér si okamžite všimne človeka v prestrojení, zastaví, zasmeje sa, chodec prejde, poďakuje tigrovi a všetci sú šťastní. Čo robíme tiež. Jediné, čo nás tu trochu zamrzí a sklame, je vyhliadkové miesto Pari Orko s vysielacou vežou, s výhľadom na mesto. Tento park je však počas bežného dňa uzavretý a otvára sa snáď len počas víkendov, takže sa tam nemôžeme dostať.    

 v kostýme bieleho tigra zastavuje dopravu

Na návštevu Potosí stačia dva až tri dni, aby človek stihol nasať túto koloniálnu vysokohorskú atmosféru spojenú s baníctvom. Mesto nie je príliš veľké a prechádza sa ním pomerne jednoducho, len čo si pľúca zvyknú na redší vzduch. V Potosí sú dva terminály. Jeden menší (ležiaci viac v centre), kam prichádzajú autobusy z Uyuni, a druhý, ktorý je nový (Nuevo terminal), sa nachádza na okraji mesta, kde je aj novšia zástavba. Odtiaľ odchádzajú autobusy smerom na Sucre, Cochabamba alebo La Paz. My sa sem vydávame z dôvodu odjazdu do Sucre, hlavného mesta Bolívie. Opäť zaplatíme poplatok 2 BOB za použitie terminálu, na ktorom sme pobudli asi 5 minút, a mizneme. Ľudia tu však už prišli na to, ako tento poplatok obísť. Autobus im totiž zastaví aj po ceste, takže kúsok za terminálom zastavujeme niekoľkým skupinkám. Len je to trochu risk, pretože keby bol autobus plný, už by ich nevzal.

GPS: 19°35'19.7"S 65°45'14.4"W

 

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Bolívia – Samaipata
Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Publikované: 21.11.2016
Paraguaj patrí k tým menším štátom Južnej Ameriky, ale aj tak je svojou rozlohou 406 750 kilometrov štvorcových zhruba 5krát väčší než Česká republika. Preto tento štát zvádza turistov k pomalému presúvaniu sa a navštevovaniu menších a pokojnejších miest. Jeden muž, ktorého sme stopli, sám tvrdil, že za mestá sa v Paraguaji považuje iba Asunción, Encarnación a Ciudad del Este. Zvyšok sú skôr dediny, čo sa nám aj potvrdí.

Bolívia – dedinka Coroico
Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.

Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

Bolívia – Národný park Torotoro
Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

PoUtStŠtPiSoNe
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Letné koníčky

1. 7. – 31. 8. 2017
1. cena:
Rodinná vstupenka do Kysuckého múzea v Čadci + mapy a propagačné materiály o Krásach Slovenska
1. cena redakcie:
Rodinná vstupenka do skanzenu Vychylovka + rodinný voľný vstup na Historickú lesnú úvraťovú železnicu
2. cena redakcie:
Tri publikácie z rodinného vydavateľstva Dajama
3. cena redakcie:
Sladký balíček BRIX , ktorý obsahuje mrazom sušené ovocie v kombinácií s kvalitnou belgickou čokoládou

Aktuality:

26.7.2017
Slovenská folklórna legenda – súbor Lúčnica, sa po 30 rokoch vráti do Vysokých Tatier, kde predstaví  bohatý program, ktorý začne už v utorok 1. augusta 2017 výstupom súboru na Kriváň a bude pokračovať v stredu spoločným spievaním s podtatranskými folklórnymi skupinami okolo Štrbského Plesa.
25.7.2017
Jedná sa o Kamenický motoráčik, ktorý jazdí po múzejnej „sklárskej lokálke“ z Českej Kamenice do Kamenického Šenova a späť každú sobotu, nedeľu a aj počas štátnych sviatkov. V prevádzke je od 1. 4. do 29. 10. 2017.
24.7.2017
Klub slovenských turistov Liptova, mesto Vysoké Tatry, mesto Liptovský Mikuláš, Matica slovenská a obec Pribylina organizujú Národný výstup na Kriváň 2017, ktorý sa uskutoční 19. augusta 2017.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - BOLÍVIA:

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

dnes:streda 26. 7. 2017
sviatok:Anna, Hana
dnes:
streda 26.7.
21 °C
zajtra:
štvrtok 27.7.
22 °C