Bolívia – Samaipata

Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

okolitá krajina národného parku Amboró   Samaipata

Na termináli v Sucre sa k nám zbehne asi šesť rôznych predajcov lístkov a začnú sa prekrikovať, bez toho aby vôbec vedeli kam vlastne ideme. Ten najhlasnejší kričí, že má lehátkový bus a druhý dopravca, stojaci po jeho pravej ruke, má len sedačky. Ďalší sa pridá do hlasitého dohadovania s tým, že on má v autobuse záchod a prvého hlasitého muža haní, že v jeho autobuse toaleta nie je. Keď sa dozvedia, kam ideme, dohadujú sa, kto z nich nás tam dovezie lacnejšie. Zvolíme si jedného lacnejšieho so záchodom, ktorý vychádza neskôr večer (aby sme už nad ránom boli v Samaipate), a odchádzame s ním pre lístky. S chlapíkom od tiketov, so šoférom a následne aj s mužom, čo nakladá batožinu, sa dohováram, že nás vyhodia v Samaipate, nech nedáva batohy veľmi hlboko. Autobus je nakoniec bez sľubovaného záchodu, čo mi až tak nevadí, ale keď sa o pol šiestej ráno prebudím a na GPS vidím, že sme asi 30 kilometrov za Samaipatou, tak neverím vlastným očiam. Šofér odpovedajúci krčiacimi ramenami to nijako nerieši. Celé dopoludnie sa potom dostávame 120 km späť zoSanta Cruz do Samaipaty.

údolie a dedina Samaipata

Samaipata je dedinka ležiaca v zalesnenej krajine vo výške necelých 1 650 m n. m. a za ten hektický návrat zo Santa Cruz stála. Nachádza sa v južnej časti Bolívie v predhorí Cordellery Oriental, v provincii Florida. V Samaipate žije zhruba päť tisíc ľudí, je to tedy veľmi pokojná dedinka s jedným námestím, kde stoja slnečné hodiny a medzi stromami poletujú papagáje. Medzi nízkymi budovami v centre vykukuje biela veža malého béžového kostola. Večer je tu konečne teplejšie než v predchádzajúcich miestach Bolívie, tak sa dá aj posedieť a poprechádzať sa po zotmení vonku. Dedina je známa archeologických náleziskom El Fuerte, ktoré leží neďaleko nad Samaipatou. Ďalšou zaujímavosťou v okolí je blízka dedina La Higuera, kde bol zabitý Che Guevara a je tam po ňom pomenovaná aj cesta. 

slnečné hodiny na námestí

Prvý deň obchádzame priľahlé okolité dedinky. Máme v pláne ísť okolo miestnej zoo (pripomína skôr odchytnú a chovnú stanicu pre psov), potom skrz údolie a vrátiť sa z okolitého hrebeňa k vinárstvu 1750. Plán nám však nabúra fakt, že si niekto nedávno kúpil pozemok, postavil si tam dom, oplotil ho a uzavrel tak prístup k pôvodnému chodníku, ktorý tade viedol. Bohužiaľ aj to sa tu deje. Dedina Samaipata je totiž v súčasnosti pod tlakom nových zahraničných prisťahovalcov, ktorí si tu stavajú nové domy, reštaurácie, hotely a podobne. Našťastie sme sa sem dostali len v začiatkoch tohoto boomu, ale som zvedavý, ako to tu bude vyzerať v budúcnosti.

jedna z mnohých nových stavieb pri dedine   Iglesia de la Candelaria

K vinárstvu 1750 (názov podľa nadmorskej výšky, v ktorej rastie vínna réva) dôjdeme rovno po ceste od Samaipaty a letmo si prejdeme vinohrad. Nachádza sa tu zhruba desať rokov stará budova na výrobu vína a vo vnútri to vyzerá veľmi pekne a moderne. Produkcia miestneho vína je okolo stotisíce litrov za sezónu. Vyrábajú tu biele, ružové aj červené víno, ale všetky sú suché. Pán vinár, ktorý práve išiel na obed, nás odchytí medzi vinnou révou, rýchlo prevedie svojim vinárstvom a niečo málo prezradí. Ukáže nám výrobňu a druhy vín, ktoré tu stáča. Nad vinárstvom leží Resort Pueblito, kam nás vinár posiela. Je to však len hotelový komplex niekoľkých bielych stavieb, ktoré prezývajú „Pueblito(dedinka). Vstup je tam spoplatnený desiatimi bolivianmi, čo príliš nechápem a len mi napadá, či sa tam dostanem zdarma, keď sa idem spýtať na cenu hotelu.

vinársky dom   dedina Samaipata, na kopci vinárstvo 1750

Nad dedinou je vŕšok, odkiaľ je krásny výhľad na Samaipatu v údolí a na okolité zalesnené kopce. Je to jeden z posledných zvlnených záchvevov Ánd. Od veľhôr sme už dosť ďaleko a pôjdeme ešte o pár desiatok kilometrov ďalej do mesta Santa Cruz, ktoré leží v prachu na rovine. Po troch nociach, ktoré sme tu strávili, sa odpočinutí presunieme do Santa Cruz, čo je už suché, horúce a prašné veľkomesto. Samaipatu by sa dalo vďaka reštauráciám, fast foodom a hotelom nazvať modernou dedinou, ktorá si však zachováva svoj dedinský charakter. Snáď tento príval cudzincov, hľadajúcich tu nový život, príliš neponičí pôvodný ráz tejto pokojnej dediny.

na vinici 1750 a pohľad na Samaipatu

GPS: 18°10'33.9"S 63°52'32.0"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Publikované: 21.11.2016
Paraguaj patrí k tým menším štátom Južnej Ameriky, ale aj tak je svojou rozlohou 406 750 kilometrov štvorcových zhruba 5krát väčší než Česká republika. Preto tento štát zvádza turistov k pomalému presúvaniu sa a navštevovaniu menších a pokojnejších miest. Jeden muž, ktorého sme stopli, sám tvrdil, že za mestá sa v Paraguaji považuje iba Asunción, Encarnación a Ciudad del Este. Zvyšok sú skôr dediny, čo sa nám aj potvrdí.

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.

Bolívia – Národný park Torotoro
Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Bolívia – Potosí
Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

Bolívia – dedinka Coroico
Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Európa

1. 11. – 31. 12. 2017
1. cena:
Knižná publikácia Vietnam s vôňou koriandra od cestovnej agentúry Gaudium
2. cena:
Knižná publikácia Výber lyžiarskych a skialpinistických túr a sprievodca Extrémnym lyžovaním od Hory.sk
3. cena:
Tatranský vzduch a tričko Slovakia
1. cena redakcie:
Neobyčajná zimná vysokohorská túra od Tatrica.sk
2. cena redakcie:
Darčeková kazeta VINCENTKA - minerálna voda + rad produktov
3. cena redakcie:
Sladký balíček BRIX - sušené ovocie v kombinácií s kvalitnou belgickou čokoládou

Aktuality:

21.11.2017
ČD spolu s Plzenským mestským dopravným podnikom prepojili systém dvoch prepravných kariet, takže s In Kartou národného dopravcu sa dá odbaviť vo vozoch plzenskej MHD a rovnako tak s Plzenskou kartou sa dá odbaviť vo vlakoch Českých dráh.
20.11.2017
Zažite už 9. decembra 2017 v Sobášnom paláci v Bytči tie pravé Poľovnícke Vianoce.
19.11.2017
Nenechajte si ujsť netradičnú fúziu divadla, cirkusu a folklóru v podobe inscenácie Younák, ktorú môžete vidieť 5 a 6. decembra 2017 v Starej tržnici v Bratislave.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - BOSNA A HERCEGOVINA:

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

Ďakujeme:

Google hodnotenie

dnes:utorok 21. 11. 2017
sviatok:Elvíra
dnes:
utorok 21.11.
8 °C
zajtra:
streda 22.11.
11 °C