www.infoglobe.sk » Bolívia – Uyuni a soľná pláň

Bolívia – Uyuni a soľná pláň

Publikované: 10.10.2016
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli stávkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú stávky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhú. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takáto stávka trvá najmenej tri dni. A posledný autobus z tohoto terminálu vychádza o 18.tej, potom sa stávkuje! Niektoré spoje boli presunuté, iné úplne vyškrtnuté. Rovnako ako doprava do mesta Potosí, kam máme namierené. Narýchlo meníme plány a odchádzame jediným a posledným autobusom do Uyuni.

ulice v meste Uyuni

Mesto Uyuni leží opustené na Altiplane (náhorná plošina) v juhozápadnej časti Bolívie neďaleko hrebeňa Ánd (vo výške okolo 3 600 m n. m.) a viacmenej slúži pre turistov, ktorí sa sem prišli pozrieť na soľnú pláň – Salar de Uyuni. Aj tu sa išla časť etapy pretekov Dakar. My do mesta prichádzame okolo piatej hodiny ráno, kedy tu vládne ešte úplná tma a k tomu hrozná zima. Než si stihnem obliecť všetky veci, ktoré si so sebou veziem, odchytáva nás pani v hrubej páperovej bunde, ktorú veľmi obdivujem. Každý deň v týchto mrazivých nočných hodinách zháňa turistov prichádzajúcich do Uyuni, aby im ponúkla svoje služby. Za tú statočnosť sa s ňou v kancelárii dohodneme na výlete na Salar de Uyuni (150 BOB/525 Kč), dostaneme aj zľavu a ešte aj raňajky s teplou kávou. Keď sa rozvidní, slnečné lúče sú našimi najlepšími kamarátmi. Za svetla pripomína toto mesto westernové mestečko. Nižšie budovy, široké a kolmé ulice, preháňajúci sa vietor po púštnej oblasti a pokojná atmosféra. Najrušnejšie tu začína byť okolo pol desiatej, kedy začnú všetky agentúry štartovať džípy a vyrážať na tour na soľnú pláň.

Salar de Uyuni – biela púšť

ťažba soli pri meste Colchani   Isla Incahuasi

suveníry v ColchaniAj my s ďalšími piatimi členmi nasadáme do auta a vydávame sa na prvé prehliadkové miesto – smerom k vlakovému cintorínu (Cementerio de Trenes), ktorý chátra za mestom. Tu sa prejdeme okolo zhrdzavených parných lokomotív a niekoľkých ton skorodovaných vagónov, ktoré kedysi jazdili plné striebra po prvej postavenej železnici v Bolívii (spájala Uyuni s Antofagastou pri Tichom oceáne). Od cintorína pokračujeme k mestu Colchani, kde sa denne ťaží soľ (ročne až 25 000 ton) a kde sa nachádza aj menšie soľné múzeum. V súčasnosti prosperuje aj z predaja suvenírov nielen so soľnou tematikou, pretože tu zastavujú všetky džípy z Uyuni, aby sa tu mohli turisti porozhliadnuť. Potom sa už vydáme po bielej pláni, ktorá sa rozprestiera do nekonečna. Salar de Uyuni je najväčšou soľnou pláňou na svete (cca 11 000 km2) a leží vo výške 3 650 m n. m. Pri Soľnom hoteli, kde má Dakar postavenú aj svoju sochu zo soľných tehál, sa naobedujeme a pri tom nasávame slanú atmosféru. Po obede sa všetky džípy opäť rozpŕchnu rôznymi smermi. Nevedie tu totiž iba jedna cesta, ale každý sa môže vydať svojou vlastnou, asi preto, aby si ktokoľvek vychutnal to biele nekonečno a monštruóznu rozlohu. Odrazu zostávame na snehovo bielej pláni úplne sami. Nechápem, kam sa všetci stratili.

socha slávneho Dakaru pri Soľnom hoteli

Cementerio de trenes   Isla Incahuasi

lúčenie so soľnou pláňou

Dosť ma prekvapuje pohľad z okna auta, keď ideme stále jedným smerom a človeku sa vôbec nechce veriť, že sa posúva. Úplná dezorientácia. Pred sebou mám obrys ostrova Isla Incahuasi a nezdá sa mi, že by sa nejak približoval. Šofér ide stálou rýchlosťou 100 km/h asi dvadsať minút, čiže prejdeme zhruba 33 km po rovnej ploche a mne sa nezdá, že by sme sa pohli z miesta. Potom sa odrazu začne ostrov približovať a odrazu sme hneď pri ňom. Ostrov Isla Incahuasi (vraví sa mu tiež Isla del Pescado), s veľkosťou 24 ha, je od Colchani vzdialený 80 km a celý je porastený až dvanásťmetrovými kaktusmi rodu Trichocereus. Vstupné na ostrov je 30 BOB (105 Kč). Šofér nám tu dáva hodinovú pauzu a my ju využívame na obídenie tohoto ostrova. Pripadáme si ako soľní Robinsoni, ktorí sú uväznení na ostrove, kde je navôkol len oceán, ktorý však tvoria šesťuholníkové soľné doštičky.

kaktusy rodu Trichocereus na ostrove Isla Incahuasi

Odtiaľ sa potom ešte presunieme k zatopenej časti soľnej pláne pri dedine Coqueza. Raz za rok býva dokonca aj celá pláň pod vodou a vytvára tak obrovské prírodné zrkadlo. Pri dedine Coqueza, ktorá odpočíva pod vulkánom Tunupa (5 400 m n. m.), pozorujeme plameniaky a čakáme na koniec dňa. Čas tu totiž rýchlo letí a my sa už bohužiaľ musíme vydať späť na cestu k mestu Colchani. Šofér nám ešte zastaví na západ slnka, aby sme si vychutnali, ako sa hrá s oranžovo-ružovým sfarbením s bielou pláňou. Potom čo slnko nenávratne zalezie za obzor a ešte dlho čaruje s farbami na oblohe, nastane opäť zima.

dedina Coqueza pod vulkánom Tunupa

To, čo je pre Peru Machu Picchu, to je Salar de Uyuni pre Bolíviu. Hlavný trhák krajiny, ktorý denne pritiahne nespočetné množstvo turistov. Ono sa ani nie je čomu diviť, pretože Salar je skutočne impozantné miesto, ktoré vyráža dych.

GPS: (Salar de Uyuni) 20°28'04.0"S 66°49'56.8"W

 

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková



Diskusia k článku (0)


Súvisiace články

Paraguaj – Asunción
Publikované: 14.11.2016
Než dôjdeme do mesta Asunción, musíme prejsť cez Gran Chaco. To sa rozprestiera na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj. V Paraguaji zaberá veľkú časť severného územia, o ktoré sa viedla v 30. rokoch 20. storočia vojna s Bolíviou, ktorú nakoniec vyhral Paraguaj. Príčina bola v tom, že sa obe strany mylne domnievali, že sa tam nachádza ropné bohatstvo. Dnes je to len suchá a vyprahnutá rovina, riedko zarastená pastvinami a stromami.

Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Publikované: 7.11.2016
Santa Cruz de la Sierra je najväčšie mesto Bolívie a leží v stredovýchodnej časti krajiny. Rozprestiera sa ďaleko od Ánd v rovinatej púštnej oblasti a veľmi zaujímavý je najmä pohľad na toto mesto z vtáčej perspektívy. Oválny pôdorys tvoria štyri obchvatové kruhy (anillos). Tieto kruhy spájajú radiales – lúče hlavných ciest, ktoré sú číslované v smere hodinových ručičiek a ktorých je spolu 27. Mesto pripomína skôr rozľahlú dedinu, a to kvôli nižšej zástavbe a pokojnému životu. Ale nachádza sa tu aj zopár noblesnejších uličiek s drahými butikmi. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni ľudia si radi posedia na lavičkách v centre a odpočívajú, takže sa dá povedať, že ich hodinky na rukách sú skôr ozdobným doplnkom.

Bolívia – Samaipata
Publikované: 31.10.2016
Kupovanie lístkov na autobus je v Bolívii perfektný zážitok a skúška nervov na oboch stranách. V meste Sucre kupujeme lístky do dediny Samaipata, ktorá je smerom na Santa Cruz de la Sierra, čo by malo byť naše posledné mesto v Bolívii. V dedine Samaipata si chceme na chvíľku oddýchnuť, pretože v posledných dňoch sme viacmenej lietali v davoch ľudí.

Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Publikované: 12.9.2016
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok 2 BOB (1 BOB = cca 3,5 Kč), je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.

Bolívia – Sucre
Publikované: 24.10.2016
Sucre je najkrajšie a koloniálne najzachovalejšie mesto Bolívie, ktoré sme na našej ceste navštívili. Taktiež to je najupravenejšie a najčistejšie mesto v tomto štáte. Dá sa tu priam cítiť to odhodlanie a chuť ľudí udržiavať svoje mesto v uhladenom štýle. Je elegantné a farebne jednoduché a miestni sú na to hrdí, keď mestom prechádzajú. Veľkostne sa podobá Potosí a žije v ňom necelých 250 tisíc ľudí. Od roku 1991 je právom zaradené do zoznamu UNESCO.

Bolívia – Potosí
Publikované: 17.10.2016
Cesta z Uyuni do mesta Potosí trvá iba tri hodiny a nepozerať sa počas nej von z okna by bolo hriechom. Od plochej púštnej oblasti sa cesta zdvíha a prechádza cez nevysoké, ale o to krajšie dúhové hory. Stále má krajina púštny charakter, oblasť je dosť vyprahnutá a bez veľkej vegetácie. Okolo cesty môžete uvidieť lamy aj nandu.

Bolívia – dedinka Coroico
Publikované: 19.9.2016
Zo slnečnej Copacabany ideme cez bolívijskú metropolu La Paz rovno do malej dedinky Coroico, ktorú sme cielene vybrali na niekoľkodenný odpočinok v prírode. Z La Pazu ide do tejto dediny priame colectivo (hromadná preprava – dodávka) okolo troch hodín (cena 150 Kč). Z nadmorskej výšky 3 600 m n. m. (La Paz) musíme vystúpať ešte o ďalší výškový kilometer, aby sme následne serpentínami zostúpili rovno do oblasti Yungas (prechodová oblasť medzi vysokohorskou krajinou And a nížinatými pralesmi). Vedie tu aj vyhlásená bolívijská atrakcia „cesta smrti“, ktorá je teraz len turistickou atrakciou. Od roku 2006 sa totiž jazdí po novej asfaltovej ceste, a tak bahnitá „najnebezpečnejšia cesta sveta“, kde údajne ročne zahynulo až 300 ľudí, je využívaná prevažne len pre zjazdy na bicykloch.

Bolívia – La Paz
Publikované: 26.9.2016
Na mesto La Paz som bol v Bolívii asi najviac zvedavý, pretože ma vždy lákalo svojou nezvykle vysokou polohou (pre metropolu). Vravel som si, ako tam vlastne ľudia žijú v tých 3 600 metroch nad morom. Potom, čo som v týchto nadmorských výškach pobýval v Andách v Ekvádore alebo Peru, som zistil, že to tak zložité nie je. Proste si človek zvykne. No aj tak je svojou nadmorskou výškou La Paz raritou medzi svetovými veľkomestami. Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.

Bolívia – Národný park Torotoro
Publikované: 3.10.2016
Najrýchlejší a najjednoduchší prejazd z La Pazu do dediny Torotoro je nočným autobusom do Cochabamby, kde následne prestúpite na colectivo (miestna hromadná doprava). O trištvrte na šesť ráno blúdime terminálom Cochabamby a zisťujeme, z ktorého nástupišťa ide nejaký spoj do dediny Torotoro. Pani, ktorá je na informáciách, je ešte rozospatejšia než my, takže komunikácia trochu viazne, no aj tak z nej s prestávkami na zívania vydolujeme, že musíme ísť na iný terminál. Jediné spoje odchádzajú o šiestej ráno, takže sa vraj musíme poponáhľať. To využíva taxikár pred budovou, ktorý nám narozpráva, ako ďaleko je miesto odjazdu a nadsadí si cenu. Aj keď neradi, kývneme mu na súhlas a ideme s ním celé dve minúty do vedľajšej štvrte, kde ešte panuje tma. Vysadí nás pri garáži a ľuďom stojacím pri dodávke nahlási, že doviezol dvoch cudzincov. S úsmevom preberá 15 BOB (55 Kč).

Peru - môj splnený sen I.
Publikované: 10.11.2010
Južná Amerika ma k sebe vždycky priťahovala ako magnet. Bola ale pre mňa, študentku s nie príliš veľkými príjmami, skôr takým zatiaľ iba nedostupným snom, odloženým do budúcna. Jedného dňa mi v práci môj kolega Vojta povedal: „Nechcela by si ísť do Južnej Ameriky…Peru, Chile alebo tak…?“ a tým mi v hlave vyhlodal dieru.

Peru - môj splnený sen II.
Publikované: 17.11.2010
Po prílete do Peru sme sa presunuli z Limy do hôr. Do Huarázu, ktorý leží v nadmorskej výške 3091 m, sme dorazili asi o siedmej hodine ráno.

Peru - môj splnený sen III.
Publikované: 24.11.2010
Ráno som si šla na autobusovú stanicu pre batoh, ktorý mi ako jedinej z našej skupiny, do Limy neprišiel. Po niekoľkých telefonátoch na letisko sme boli s KLM dohodnutí, že dnes príde ranným autobusom.


Súvisiaca fotogaléria

Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Pre mnohých turistov nie je Bolívia pri návšteve Južnej Ameriky hlavným cieľom, ale našťastie ju ...

Peru
Peru ako typická juhoamerická krajina roznecuje predstavivosť ako máloktoré miesto na svete. Kraj...

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

PoUtStŠtPiSoNe
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

Partner:

Vyžaduje Adobe Flash Player

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Letné koníčky

1. 7. – 31. 8. 2017
1. cena:
Rodinná vstupenka do Kysuckého múzea v Čadci + mapy a propagačné materiály o Krásach Slovenska
1. cena redakcie:
Rodinná vstupenka do skanzenu Vychylovka + rodinný voľný vstup na Historickú lesnú úvraťovú železnicu
2. cena redakcie:
Tri publikácie z rodinného vydavateľstva Dajama
3. cena redakcie:
Sladký balíček BRIX , ktorý obsahuje mrazom sušené ovocie v kombinácií s kvalitnou belgickou čokoládou

Aktuality:

26.7.2017
Slovenská folklórna legenda – súbor Lúčnica, sa po 30 rokoch vráti do Vysokých Tatier, kde predstaví  bohatý program, ktorý začne už v utorok 1. augusta 2017 výstupom súboru na Kriváň a bude pokračovať v stredu spoločným spievaním s podtatranskými folklórnymi skupinami okolo Štrbského Plesa.
25.7.2017
Jedná sa o Kamenický motoráčik, ktorý jazdí po múzejnej „sklárskej lokálke“ z Českej Kamenice do Kamenického Šenova a späť každú sobotu, nedeľu a aj počas štátnych sviatkov. V prevádzke je od 1. 4. do 29. 10. 2017.
24.7.2017
Klub slovenských turistov Liptova, mesto Vysoké Tatry, mesto Liptovský Mikuláš, Matica slovenská a obec Pribylina organizujú Národný výstup na Kriváň 2017, ktorý sa uskutoční 19. augusta 2017.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Krajina mesiaca - BOLÍVIA:

Najčítanejšie články:

Interaktívne katalógy:

dnes:streda 26. 7. 2017
sviatok:Anna, Hana
dnes:
streda 26.7.
21 °C
zajtra:
štvrtok 27.7.
22 °C