Peru - môj splnený sen I.
Publikované: 10.11.2010
Južná Amerika ma k sebe vždycky priťahovala ako magnet. Bola ale pre mňa, študentku s nie príliš veľkými príjmami, skôr takým zatiaľ iba nedostupným snom, odloženým do budúcna. Jedného dňa mi v práci môj kolega Vojta povedal: „Nechcela by si ísť do Južnej Ameriky…Peru, Chile alebo tak…?“ a tým mi v hlave vyhlodal dieru.
Začala som ihneď uvažovať a kalkulovať, či by som dala dohromady dosť peňazí, aby som mohla ísť. Podľa Vojtu to rozhodne malo byť v lacnom štýle. Povedala som mu, že teda asi áno, pretože také ponuky na splnenie snov sa predsa len tak neodmietajú a časom (nie moc dlhým) sa z toho vyvinula jasná vec. Ďalšími členmi expedície mali byť Markéta, Vojtova kamarátka zo školy a Pepa, kolega Markéty z práce. Postupom času sa k nám pridala ešte Zuzka (od nás z práce) a Milan, môj kamarát z aikida. Markéta s Pepom si naplánovali cestu na dva mesiace s tým, že
Peru s
Bolíviou. My ostatní, ktorí sme si nemohli dovoliť tak dlhú dovolenku, sme sa museli uspokojiť s jedným mesiacom v Peru.
Prvé zoznámenie s Peru
Pretože sme sa tak nejako počas mesiacov rozhodovali, menili sa plány aj cestovatelia, tak sme si nekupovali letenky všetci naraz. Pepa s Markétou leteli zvlášť, myslím, že s nejakou brazílskou spoločnosťou. Ja s Vojtom a Milanom sme využili služby spoločnosti KLM za krásnu cenu 16,5 tisíc českých korún tam a späť z Mníchova cez Amsterdam. A nakoniec Zuzka, za niečo okolo dvadsať tisíc, letela s nízkonákladovkou cez Madrid.
Naša trojka vyrazila z Prahy v sobotu 27. 3. 2010. Autom nás na Mníchovské letisko odviezol náš ochotný kolega Petr spolu s jeho ženou. Vyrážali sme o pol jedenástej večer a dorazili asi o pol štvrtej. Po siedmej hodine ráno nám letelo lietadlo do Amsterdamu. Let prebehol pokojne a bez problémov. V Holandsku sme na prestup do zaoceánskeho lietadla mali niečo cez dve hodiny. Teraz nás čakal dlhý, 13hodinový let do peruánskej Limy. Sedeli sme v prostrednom z troch radov trojsedadiel, čo nás moc netešilo, pretože sme nesedeli pri okienku a nemohli sme sledovať cestu. Vyriešili sme to tak, že sme sa motali, hlavne v epizóde, keď sme už leteli nad juhoamerickým kontinentom, k okienku pri záchode, kde sme sa mohli kochať výhľadom, fotiť a natáčať. Videli sme Amazonku, Andy a nádherné oblaky vrátane pekne vyvinutých búrkových kumulonimbusov.
Do Limy sme prileteli okolo piatej hodiny tamojšieho času, ktorý je posunutý o sedem hodín oproti nášmu času (tzn. v Lime je o sedem hodín menej než v Prahe, v zimnom období iba o šesť). Pretože som bola jediná, čo už dopredu opakovane prehlasovala: „Hlavne, aby nám došli batohy,“ bolo logické, že práve a len mne batoh z Amsterdamu nedorazil. Nebrali sme to príliš tragicky. Po prvé sa batožina nestratila, pretože sa iba v Amsterdame nestihla v krátkom čase preložiť z jedného lietadla na druhého a po druhé sme nemuseli stvrdnúť v Lime (ako som sa s hrôzou obávala) a mohli sme odísť do Huarázu do hôr. Spoločnosť KLM totiž sľúbila, že mi batoh do Huarázu doručí.
Ešte na letisku sme sa zišli so Zuzkou, ktorá zdarne prežila hostel v Madride i let (vraj takmer bez jedla, na rozdiel od nás, ktorí sme boli po mnohých chodoch prepchaní). V letiskovej zmenárni sme si vymenili asi 500 dolárov. Za jeden dolár sme dostali 2,77 solov (miestna mena sa volá nuevo sol). Ešte som si kúpila v letiskovom automate prvý krá a naposledy Inca Colu – typický peruánsky nápoj, ktorý chutí ako žuvačka a mohli sme vyraziť. Vzali sme si taxíka za 45 solov a nechali sa previesť k autobusovej stanici spoločnosti Movil tours, kde na nás aj so zakúpenými lístkami do Huarázu čakali Markéta s Pepom. Jeden lístok za 50 solov. Nočný prejazd, sedadla tzv. semicama, čo znamená niečo ako poloposteľ (polohovacie sedadlá).
Mali sme trocha času, tak sme sa rozhodli zájsť do hypermarketu kúpiť si niečo na zahryznutie. Pretože sa nikto z nás nechcel nadrapovať s batohmi, nechali sme si ich zadarmo po predložení cestovného lístka v autobusovej úschovni, kde sme si ich potom asi trištvrte hodiny pred odjazdom zas bez problémov vyzdvihli. Pred jedenástou sme odchádzali a v autobuse sme dokonca dostali aj večeru
Text/foto: Kristýna Bartůňková
Preklad: O .Kubáčková
Súvisiace články
Publikované: 19.1.2011
Konečne nastal deň odjazdu z predraženého Machu Picchu. Ešte pred týždňom som si pochvaľovala, že priveziem späť do Čiech nejaké doláre a teraz som si nebola istá, či si vystačím s tým, čo mám.
Publikované: 26.1.2011
V Cuscu sme si nechali jeden deň na prehliadku mesta a jeho okolia. Večer sme sa mali rozdeliť s Markétou a Pepom, ktorí chceli vidieť ešte Pisac, pretože mali dosť času. My ostatní sme sa mali cez noc presunúť k jazeru Titicaca.
Publikované: 23.2.2011
Poslednou zastávkou na našej ceste bol Národný park Paracas a ostrovy Islas Ballestas. Z Arequipy do Pisca sme dorazili neskôr než sme predpokladali, a tak sme dostali trochu strach, aby sme ešte stihli poslednú loď odchádzajúcu k ostrovom Islas Ballestas, na ktoré sme sa všetci tešili.
Publikované: 28.11.2011
Podľa výsledkov internetového hlasovania švajčiarskej nadácie New7Wonders sa sedem prírodných divov sveta nachádza v Ázii, Južnej Amerike a Afrike.
Publikované: 13.5.2013
V Škandinávii sme za krátku dobu nášho pobytu toho už mnoho videli. Navštívili sme švédske národné parky Skuleskogen a Sarek, nórsky národný park Svartisen a teraz sme sa chystali zavŕšiť našu cestu. Posledný bod, na ktorom sme sa zastavili na dlhšiu dobu, než sú dve hodiny, sa volá mys Utvorda.
Publikované: 21.7.2023
Prvé mesto v Bolívii, ktoré cestovateľ idúci pozemnou cestou z Peru navštívi, je väčšinou Copacabana. Pokiaľ nie, tak by mal určite návštevu aspoň zvážiť. Keď mestu odpustíme povinný a zbytočný poplatok, je Copacabana pekné a pokojné miesto vhodné na odpočinok, umocnené pôžitkom pri pohľade na jazero Titicaca. Tomuto malebnému jazernému letovisku dodáva neuveriteľné kúzlo nielen to, že je malé, ale tiež to, že sa tu dá dlho prechádzať a vychutnávať si ho.
Publikované: 18.8.2023
Keď na terminále v meste Cochabamba zistíme, že autobusové spoločnosti sa rozhodli štrajkovať, trochu nám to naruší nasledujúce plány. V Bolívii nie sú štrajky nič neobvyklého. Sme tu druhý týždeň a už zažívame druhý. Zamestnanci aj samotní obyvatelia berú túto vec športovo a nijako ich to neznepokojuje. Viackrát nám bolo povedané, že takýto štrajk trvá najmenej tri dni.
Publikované: 8.3.2024
Cajamarca sa preslávila ako miesto, ktoré znamenalo koniec pre mocnú inkskú ríšu. Práve tu porazil Francisco Pizzaro posledného inkského vodcu Atahualpa a neskôr ho aj popravili na hlavnom námestí.
Publikované: 15.3.2024
Mesto Trujillo sa nachádza v púštnej oblasti v blízkosti Tichého oceánu, založené bolo v roku 1534 a bolo tiež dobre opevnené, aby odolalo útokom pirátov. A dokonca vraj bolo v období nezávislosti Peru aj jeho dočasným hlavným mestom.
Publikované: 17.3.2022
V Peru sme sa rozhodovali, či navštívime kaňon Colca alebo Cotahuasi. Podľa niektorých meraní je Cotahuasi hlbší, podľa iných zas víťazí Colca. Možno je to len súťaženie o to, kam nalákať viac turistov. Oba kaňony dosahujú hĺbku okolo 3 500 metrov a ich rieky si razia cestu andskými vrcholmi s nadmorskou výškou až 6 000 metrov a končia v Tichom oceáne. A tiež v oboch kaňonoch môžete uzrieť vzácne kondory andské.
Publikované: 5.1.2011
Tretí deň treku Salcantay sme poňali odpočinkovo. Cesta začala celkom príjemne. Prechádzali sme okolo veľkého množstva všadeprítomných bromélií, vysokých prasličiek, bambusov a ďalších rastlín.
Publikované: 29.12.2010
Trek Salcantay je v niektorých sprievodcoch rozplánovaný na päť dní, v iných na sedem. Naša skupina považovala za vhodné stihnúť ho v čo najkratšom čase, pretože na tom záviseli naše ďalšie cesty.
Publikované: 25.11.2008
V Peru nájde cestovateľ všetko - fascinujúce archeologické náleziská, úchvatné amazonské dažďové pralesy, nekonečné pusté pobrežie, rôznorodé obyvateľstvo, ešte rôznorodejšiu divokú prírodu a tiež jednu z najlepších kuchýň na kontinente.
Publikované: 27.6.2010
Mníchov leží v predhorí Álp na rieke Isar a s 1,3 miliónmi obyvateľov je tretím najväčším mestom v Nemecku. Mníchov je hlavným mestom Bavorska.
Publikované: 17.11.2010
Po prílete do Peru sme sa presunuli z Limy do hôr. Do Huarázu, ktorý leží v nadmorskej výške 3091 m, sme dorazili asi o siedmej hodine ráno.
Publikované: 24.11.2010
Ráno som si šla na autobusovú stanicu pre batoh, ktorý mi ako jedinej z našej skupiny, do Limy neprišiel. Po niekoľkých telefonátoch na letisko sme boli s KLM dohodnutí, že dnes príde ranným autobusom.
Publikované: 1.12.2010
Ako náš prvý trek v Peru, v Cordillere Blance, sme si vybrali známy a často navštevovaný trek údolím rieky Santa Cruz. Podľa sprievodcu je optimálna doba pochodu 4 dni a vzdialenosť od počiatočného do konečného bodu 50 km. My sme si naplánovali predĺženie o jeden deň výstupom od základného tábora vrchu Alpamayo.
Publikované: 8.12.2010
Druhý deň treku Santa Cruz sme vstali v relatívne včasnú hodinu a zistili, že neprší, ba naopak, je pekné, slnečné počasie. Vojta s Milanom si dokonca dopriali kúpeľ v ľadovej riečke. Cesta ďalej už stúpala veľmi mierne, chvíľami i poklesávala, takže sa nejednalo o žiadny extrémne náročný pochod.
Publikované: 15.12.2010
Ďalší deň treku začal pre Milana neslávne. Ráno totiž zistil, že mu niekto cez noc odcudzil trekové paličky. Pred výstupom do sedla to nebolo práve veselé, ale nedalo sa nič robiť.
Publikované: 22.12.2010
Keď sme sa vrátili z treku Santa Cruz, bol práve Veľkonočný pondelok, ale všetci v Huaráze pracovali. Kúpili sme si lístky do Limy a riešili ďalší presun z Limy do Cusca, kde naša cesta pokračovala.
Publikované: 30.9.2019
Vstúpte s nami do krajiny dávnych civilizácií a orchideí! Za prerastenými bránami džungle ukrýva svoj najväčší poklad – stratené mesto Inkov známe ako Machu Picchu. Ochutnajte neodolateľnú esenciu Peru – krajiny, ktorej tvary, farby a chute ožijú v rozprávaní cestovateľa Petra Koutného.
Súvisiaca fotogaléria
Peru ako typická juhoamerická krajina roznecuje predstavivosť ako máloktoré miesto na svete. Kraj...
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
